Technológia ako spojenec ale aj protivník v akademickej sfére

25. januára 2025 20:05, Prečítané 361x, julius petrus, Nezaradené

Niekoľko pohľadov na technológie v akademickom prostredí s akcentom na akademickú integritu, akademické pochybenia, na charakter a intelekt.

…

Sú krajiny (Slovensko, žiaľ, medzi nich patrí), kde vysokopostavení politici a verejní činitelia ani po jasných dôkazoch o ich plagiátorstve to neberú vážne, zľahčujú to a napriek ťarche dôkazov zotrvávajú na svojich postoch v duchu “ja nič, ja muzikant”. Vidia sa čistí ako ľalie, pritom verejnosť vidí ich skutočný nelichotivý obraz. Ich ego je veľmi silné, vecné argumenty sa od nich odrážajú ako hrach od steny. Proste hrubokožci a ich “kultúra”.

„Plagiátorstvo je „prístup“ k písaniu takým spôsobom, akým je banková lúpež prístupom k bankovníctvu.“

Tam, kde sa to deje, sa plagiátorstvo často považuje za spoločensky ospravedlniteľné, tolerované a možno aj tajne obdivované, čím sa dáva veľmi zlý príklad mladej generácii. Takáto situácia znehodnocuje celý systém vzdelávania, vedy a výskumu a dôsledky takéhoto konania postupne pociťuje celá spoločnosť. Ktorá vláda, ktorý parlament to zvráti? Dožijú sa toho dnešní škôlkári?

Akademická integrita (týka sa študentov aj pedagógov) je záväzok, dodržiavať za každých okolností (aj vtedy, keď sa nikto „nepozerá“) tieto základné hodnoty: čestnosť, dôveru, spravodlivosť, rešpekt, zodpovednosť a odvahu. Plagiátorstvo je jedným z akademickým pochybení, je porušením akademickej integrity. Príklady porušovania akademickej integrity sú uvedené na konci príspevku.

Technológia je spoločníkom ľudstva po tisícročia, sprevádza nás od úsvitu ľudských dejín. Je to pojem, ktorý zahŕňa procesy, metódy, nástroje a systémy vytvárané ľuďmi na plnenie ich cieľov.

…

Akademická integrita je v úzkom vzťahu s kvalitou vzdelávania, výskumom a rozvojom vedomostí, je rozhodujúca pre každý aspekt vzdelávacieho procesu. Vnímanie, chápanie a uplatňovanie akademickej integrity nie je homogénne, závisí od krajín, regiónov a kultúry. V celom sektore vysokoškolského vzdelávania je potrebné rozvíjať spoločné vnímanie, chápanie a uplatňovanie akademickej integrity, čo podporí zvyšovanie kvality vzdelávania na vysokých školách.

…

Ľudský charakter má vplyv na to, ako sa technológia používa, akú úlohu zohráva. Skúsenosti, zručnosti, nástroje, vedomosti a kreativita ľudského rodu posunuli technológiu na dnešnú úroveň. Začiatky boli skromné, ale veľmi významné. Napredovanie ľudskej civilizácie bolo doteraz vždy charakterizované rozvojom technológií, či už vývojom kamenných nástrojov, kolesa, parného stroja alebo informačných technológií. Technologický pokrok má svetlé, ale aj temné stránky. Svetlé stránky robia život lepším, jednoduchším, no temné stránky znamenajú, že technológiu možno využívať nepredvídateľnými a škodlivými spôsobmi. A platí to aj pre oblasť akademickej integrity.

O tom, či je technológia spojencom alebo protivníkom akademickej integrity, vždy rozhodujú ľudia, či už jednotlivci alebo inštitúcie. Pozrieme sa na využívanie technológií vo vysokoškolskom vzdelávaní s dôrazom na softvérové nástroje, ktoré pomáhajú podporovať akademickú integritu, ale za špecifických okolností podporujú akademické pochybenia. Hlavným zdrojom takýchto pochybení na individuálnej úrovni je používanie softvérových nástrojov špekulatívnym spôsobom. Na inštitucionálnej úrovni môžu existovať rôzne faktory, ktoré prispievajú k prerodu technológie zo spojenca na protivníka akademickej integrity (nastavenie postupov, implementácia, návody na použitie, nejednotnosť v prístupe pedagógov, …).

…

Všetky sféry ľudskej činnosti sú v kontakte s technológiami a technológie majú potenciál zvýšiť kvalitu života, práce, učenia, vyučovania … Čo je však zárukou kvality vzdelávania? Je to technológia?

„Nie, technológia sama o sebe nemôže byť garantom kvality vzdelávania alebo vyššej kvality vzdelávania. Vysoké školstvo si nemôže nárokovať na vysokú kvalitu, nemôže efektívne vzdelávať ďalšie generácie, ak všetci aktéri vzdelávania sami nebudú praktizovať akademickú integritu. Dôveryhodnosť vysokoškolského vzdelávania závisí od akademickej integrity“ (Rada Európy 2021).

Akademická integrita je základom vzdelávania (vyučovania, učenia sa, vedeckej práce), výskumu a rozvoja poznania, je rozhodujúca pre každý aspekt vzdelávacieho procesu. Je nevyhnutné, aby sa pravda a integrita dostali do popredia všetkých vzdelávacích misií a činností. Akademická integrita nemôže byť vedľajším projektom alebo vedľajšou myšlienkou. Integrita a etika musia byť ústredným prvkom všetkého, čo robíme, každého nášho rozhodnutia.

…

„Akademická integrita je očakávanie, že učitelia, študenti, výskumní pracovníci a všetci členovia akademickej obce budú konať čestne, dôveryhodne, spravodlivo, úctivo a zodpovedne.“ (Australian Government, Tertiary Education Quality and Standards Agency)

„Akademická integrita je záväzok, aj tvárou v tvár nepriazni osudu, dodržiavať šesť základných hodnôt: čestnosť, dôveru, spravodlivosť, rešpekt, zodpovednosť a odvahu. Z týchto hodnôt vyplývajú zásady správania, ktoré umožňujú akademickým komunitám premieňať ideály na činy.“ (International Center for Academic Integrity)

„Akademická integrita znamená dodržiavanie etických a profesionálnych princípov, noriem, postupov a konzistentného systému hodnôt, ktoré slúžia ako vodítko pri prijímaní rozhodnutí a konaní v oblasti vzdelávania, výskumu a vedy.“ (European Network for Academic Integrity)

…

Akademická etika je čosi ako pravidlá fair play vo vzdelávaní, výskume a vede. Je to súbor morálnych pravidiel, ktoré hovoria o tom, čo je správne a čo nie v akademickom prostredí. Akademická etika je koncept zahŕňajúci všeobecné morálne princípy a etické dilemy. Akademická integrita je o tom, ako tieto pravidlá fair play dodržiavame v praxi (jednotlivci a inštitúcie). Je to ako charakter človeka – nejde len o to pravidlá poznať, ale aj podľa nich skutočne konať. Teda akademická integrita sa viac zameriava na praktické dodržiavanie stanovených noriem a konzistentné správanie.

…

Konať cnostne bez ohľadu na okolnosti alebo následky je prejavom akademickej integrity, je prejavom charakteru. Žiť v súlade s akademickou integritou vyžaduje silný charakter, ale žiaľ, dôraz na budovanie charakteru a osobnej integrity sa vo vzdelávaní postupne znižuje resp. sa tomu vôbec nevenuje. Dnes absentuje dôraz na rozvoj silného morálneho charakteru. Tradične bola výchova k charakteru základnou súčasťou učebných osnov v klasickom vzdelávaní a bola súčasťou stredovekého vzdelávania. V európskej minulosti sa chápalo, že človek musí mať dostatočne rozvinutý zmysel pre charakter a integritu skôr, ako je spôsobilý získať vyššie intelektuálne vedomosti. Ktorá vysoká škola vyhodnocuje charakter uchádzača o vysokoškolské štúdium? Prečo? Lebo peniaze …

Dnes posudzovanie charakteru a zmyslu pre integritu študentov nastupujúcich do prvých ročníkov nie je prioritou vysokých škôl, lepšie povedané nie je ani len na okraji ich záujmu. Potrebujeme, aby vysokoškolské inštitúcie boli vzorom, aby povzbudzovali učiteľov všetkých stupňov, aby „pestovali“ integritu, etiku a viedli k tomu deti, žiakov, študentov.

Vnímanie pozitívnych charakterových hodnôt od útleho veku počas výchovy a vzdelávania je kľúčovým faktorom, ktorý pomáha akademickej integrite, aby sa stala normálnou a podstatnou súčasťou spôsobu myslenia študenta. Rodičovská a školská prax svedčí o tom, že vnímanie prvkov akademickej integrity v rannom školskom veku deťmi, rodičmi, učiteľmi a školou nie je vždy pozitívne (dva príklady nie zo Slovenska: 1 a 2). Deti, rodičia, učitelia a školy by mali byť systematicky pripravovaní na pozitívne vnímanie akademickej integrity. Skoré skúsenosti s integritou môžu mať v budúcnosti veľkú hodnotu pre deti ako potenciálnych vysokoškolských študentov.

Cieľom časti mladej generácie je byť prijatý na vysokú školu, získať titul a potom byť finančne úspešný v praxi. Pre niektorých z nich je prioritou získať vysokoškolský titul za každú cenu s minimálnym úsilím, pričom získavanie vedomostí je pre nich nedôležité. Ich väzby na akademickú integritu sú veľmi slabé alebo žiadne. Využívajú všetky možnosti (technologické aj netechnologické), aby sa k vysokoškolskému titulu dostali čo najjednoduchšie a s čo najmenšou námahou.

Významnú úlohu pri formovaní charakteru a postojov zohráva výchova v rodine, v škole, celková spoločenská klíma, vplyv médií, postoje politikov a verejných činiteľov k porušovaniu akademickej integrity a iným kauzám. Tam máme obrovské rezervy, tam je pes zakopaný, od toho sa odvíjajú naše dni …

To všetko sa odráža vo vnímaní hodnôt verejnosťou. Nedostatočný dôraz na charakter a etiku na všetkých stupňoch škôl a aj v rodinách v posledných desaťročiach vyústil nielen do rétoriky dnešných dní (nielen do nej) a žiaľ, zasiahol aj politické špičky terajšej i minulých vlád. Vypustiť džina z fľaše je ľahko.

Rozvíjať osobnosti so silným charakterom a intelektom je veľkou výzvou a neľahkou úlohou pre akúkoľvek vzdelávaciu inštitúciu. Integrita je v tomto kontexte nenahraditeľná. Ľudstvo potrebuje vysoko principiálnych a vzdelaných ľudí, ktorí dokážu využiť svoj intelekt a kreativitu na rôznych pozíciách v prospech celej spoločnosti.

Mierové spolužitie, vzdelanie, trvalo udržateľný rozvoj, zdravie národov, výroba a služby šetrné k životnému prostrediu, spoločnosť bez hladu, materiálnej či duchovnej chudoby – to sú len niektoré dôležité oblasti, v ktorých sa môže uplatniť potenciál osobností so silným charakterom a intelektom v prospech ľudstva.

Na to, aby jednotlivec viedol svoj život v súlade s akademickou integritou musí byť osoba charakterovo vyspelá. Udržiavať inštitucionálny súlad s akademickou integritou je ešte náročnejšie, dá sa to zvládnuť len s dobre premyslenou a implementovanou politikou akademickej integrity v každodennom živote vysokoškolskej inštitúcie. Udržiavať vysoké štandardy inštitucionálnej integrity stojí veľa úsilia a nie je to vždy príjemná cesta. Keď pozorujeme život inštitúcie, vidíme veľa príkladov, keď si ľudia vyberajú pohodlie namiesto odvahy. Ale toto pohodlie je v skutočnosti len preoblečená zbabelosť. Pod zbabelosťou môžeme rozumieť ignorovanie/prehliadanie porušení akademickej integrity, korupciu, nevhodné správanie … zo strany študentov i pedagógov.

…

Pri ponorení sa hlboko do minulosti nachádzame v starovekých civilizáciách prvky integrity, etiky a aj etikety. V starovekom Egypte bol pojem „maat“ etickou tradíciou (viac tu). Maat ako morálne myslenie a prax boli definované siedmimi hlavnými cnosťami: pravdou, spravodlivosťou, slušnosťou, harmóniou, rovnováhou, vzájomnosťou a poriadkom. Okolo roku 3000 pred n. l. sa maat ako morálne myslenie a prax pretavilo do ucelenej životnej filozofie a prenikalo do staroegyptského práva a štátnej správy. Nachádzame ju aj v diele Ptahhotepa (bol dlhoročným vezírom faraóna Džedkare Isesiho, dnes by sme povedali predsedom vlády) – zaoberal sa etikou, morálkou, cnosťami, skazenosťou, spravodlivosťou a nespravodlivosťou. Dielo známe ako Ptahhotepove inštrukcie – známe aj ako Ptahhotepovo učenie – obsahuje hodnoty, ktoré sú akceptované aj dnes, hoci bolo napísané približne v rokoch 2414 – 2375 pred n. l.

. . .

Každá krajina, každý región má svoje špecifiká, ktoré sa odrážajú v kultúre a taktiež vo vnímaní akademickej integrity. Kultúra je definovaná ako komplexný systém pojmov, postojov, hodnôt, presvedčení, konvencií, správania, praktík, rituálov a životného štýlu ľudí, ktorí tvoria kultúrnu skupinu, ako aj artefaktov, ktoré produkujú, a inštitúcií, ktoré vytvárajú (Liddicoat). Rozdiely v chápaní akademickej integrity vyplývajú z tradícií, z kultúrnej heterogenity, ale aj z momentálnej celospoločenskej situácie.

…

Nové technológie naďalej výrazne zlepšujú tvorivé prostredie, poskytujú nové a výkonné nástroje, ktoré rozširujú hranice tvorivosti, menia spôsoby, akými autori vykonávajú svoju prácu a otvárajú cestu väčšiemu počtu ľudí k účasti na tvorivom procese a k zdieľaniu produktov vedeckého a odborného výskumu. Používatelia technológií môžu pristupovať k tvorivým dielam a manipulovať s nimi s nebývalou ľahkosťou a rýchlosťou. Pred týmto vývojom bolo pre autorov ťažké identifikovať alebo vystopovať prípady plagiátorstva. Dnes technológie ponúkajú autorom spôsoby, ako nájsť takéto manipulácie s ich tvorivými prácami.

Plagiátorstvo je jedným z najčastejších akademickým pochybení, je porušením akademickej integrity, je to prezentovanie práce/myšlienok prevzatých z iných zdrojov bez ich náležitého uvedenia. V literatúre môžeme nájsť rôzne stručné charakteristiky plagiátorstva: literárna krádež, to najhoršie zo zlého správania, krádež, horšie ako krádež, zneužitie duševného vlastníctva, intelektuálne znečistenie, intelektuálny podvod, akademická zrada, kardinálny hriech.

Akademický systém nesmie tolerovať plagiátorstvo, musí ho striktne odsudzovať. Ale nie vždy sa tak deje, na Slovensku máme dosť príkladov:

Čert (a prezident?) a svätená voda,

Akademické podvody netreba podceňovať,

Máme, ale nemáme,

Kvalita vysokoškolského vzdelávania v ohrození,

Raj pre plagiátorov a nielen pre nich,

Dá sa eliminovať plagiátorstvo?,

Ministerstvo potrebuje vrtuľníky …,

Písanie vysokoškolských prác na objednávku,

Odhaľovanie plagiátov – niektoré aspekty, Kedy sa zobudia spiace krásavice (parlament, školstvo, justícia)?,

Čím trpia plagiátori?,

Nepotrebujú zákon,

Ako na plagiátorstvo (na intelektuálne znečistenie)?,

Očividné plagiátorstvo.

Ak nebudeme bojovať za intelektuálnu poctivosť, znamená to, že nakoniec budeme produkovať len priemer, ochabnuté myslenie a smrť vedy (Bergadaà). Vedúci diplomových prác a komisie pri ich obhajobách, ktorí sú zhovievaví a prehliadajú plagiátorstvo (úmyselne či neúmyselne), robia akademickej spoločnosti medvediu službu.

Aj naše vlády a parlamenty by si mali sypať popol na hlavu: Úspešné zlyhávanie slovenských vlád, Nenásytný Bermudský trojuholník sa presunul na Slovensko, Tieň nad parlamentom. Vždy majú na programe dôležitejšie veci ako je poctivosť a čestnosť v konaní.

Plagiátorstvo v akademickom prostredí je jednou z najčastejších a najzávažnejších foriem akademického pochybenia a má silný negatívny vplyv na akademickú obec a verejnosť. Plagiátorstvo sa netýka len študentov, ale vyskytuje sa aj v prácach pedagógov a výskumníkov. Pritom plagiátorské výskumné práce môžu mať až tragické následky. Napríklad v medicíne alebo farmakológii sú metaštúdie dôležitým nástrojom na hodnotenie účinnosti a bezpečnosti liekov a liečebných postupov. V prípade, že práce ako podklad pre metaštúdie sú plagiáty, potom sú metaštúdie skreslené a ohrozujú tak bezpečnosť pacientov a ich životy.

Neuvedením zdroja sa plagiátor stáva zlodejom, ktorý ideu, text ukradol, a klamárom, pretože ho vydáva za svoj vlastný. Jednou obeťou plagiátorstva je autor, ktorého myšlienka bola ukradnutá, a druhou obeťou je verejnosť, ktorá si vôbec nemusí uvedomiť, že je klamaná.

…

Plagiátorstvo nie je dieťaťom dnešnej doby, „kráča“ s nami dejinami a je neželaným spoločníkom akademických a iných komunít. Podstata plagiátorstva bola známa už dávnej minulosti a kritizovali ju mnohé osobnosti antického Grécka a Ríma. V grécko-rímskej ére si autori a rečníci „požičiavali“ texty iných. Zistenie takéhoto počínania sa však stretalo so sarkazmom a niekedy aj s verejným výsmechom. Plagiátorstvo a falšovanie literárnych diel bolo v tých časoch odsudzované, trestané, a to aj v prípade, že neexistovali zákony. V antike sa pre plagiátorstvo používali termíny zlodejstvo, lúpež, falšovanie, falzifikát, podvrh. Tí, ktorí boli uznaní vinnými z nekalej literárnej činnosti, boli objektom posmechu. V antike možno nájsť rad obvinení z plagiátorstva. Týkajú sa citácií a iných výpožičiek bez uvedenia pôvodu, ako aj diel prevzatých vcelku – či už v nezmenenej alebo čiastočne pozmenenej podobe.

Viacerí antickí autori Demokritos, Herodotos, Sokrates, Isokrates, Platón, Aristoteles, Plutarchos, Cicero, Horacius, Vitruvius, Ovídius, Seneca, Quintilianus, Plínius starší, Galén odsudzovali priamo alebo nepriamo nekalé preberanie cudzích textov.

Isokrates (436, 338 pred n. l.): učiteľ, rétor

Považoval za dôležité „objaviť veci, ktoré treba povedať, a ktoré sú úplne odlišné od toho, čo povedali iní“; bolo by „nanajvýš hanebné a bolestné“ písať „rovnako ako to, čo napísali iní“.

Cicero (106 – 43 pred n.l.): politik a rečník

„Nech nič cudzieho nepripisujeme sebe.“

Vitruvius (80-70 pred n. l., okolo roku 15. n. l.), celým menom Marcus Vitruvius Pollio: architekt a staviteľ

„… musíme odsúdiť tých, ktorí diela iných drancujú a prisvojujú si ich; spisovatelia, ktorí sa neopierajú o svoje vlastné myšlienky, ale vo svojej závisti sa chvália majetkom iných ľudí, ktorých násilne okradli, by mali dostať nielen odsúdenie, ale aj trest za svoj bezbožný spôsob života.“

Plínius Starší (23, 79 n. l.), celým menom Gaius Plinius Secundus: spisovateľ, prírodovedec, filozof

„Pri vzájomnom porovnávaní rôznych autorov som zistil, že niektorí z najzručnejších a najnovších spisovateľov prepisovali slovo za slovom z predchádzajúcich diel bez toho, aby to uviedli.“

Prvé použitie termínu plagiátorstvo v dnešnom zmysle pochádza z 1. storočia n. l. – z roku 85/86. V starovekom Ríme bolo slovo plagiátor (plagiarius) označením pre únoscu, najmä únoscu detí alebo otrokov. Za čin plagiátorstva (plagium, crimen plagii) sa vtedy považovalo aj poskytnutie útočiska utekajúcemu otrokovi. Recitátor a autor Martial (40, 104 n. l.) – celým menom Marcus Valerius Martialis – prirovnal Fidentina k plagiátorovi (únoscovi), lebo Fidentinus recitoval Martialove básne a vydával ich za svoje.

…

Existuje široké spektrum technológií, ktoré sa využívajú vo vzdelávaní a výskume. Termíny ako textmatching softvér / softvér na porovnávanie textu / softvér na detekciu podobností / softvér na detekciu plagiátov / antiplagiátorský softvér / podporné nástroje na detekciu plagiátov sú bežne používané názvy vzťahujúce sa na jeden a ten istý typ softvéru. Ale len ten posledný termín reflektuje podstatu tejto technológie. Tento softvér nájde zhodu textu, ale neurčuje, či ide o plagiátorstvo. Môže dobre fungovať ako podporný nástroj na identifikáciu určitej textovej podobnosti, ktorá môže predstavovať plagiát.

Technológie prispievajú ku kvalite vzdelávania, ale môžu byť aj škodlivé nesprávnym pochopením, nesprávnym výkladom, nesprávnou politikou, špekulatívnym používaním a používaním rôznych aplikácií, ktoré ponúkajú služby porušujúce princípy akademickej integrity. Prenikanie informačných a komunikačných technológií a rýchly rast dokumentov dostupných na internete veľmi uľahčili plagiátorom privlastňovať si výsledky cudzej práce.

Jedným z prvých softvérových nástrojov (1976), ktorý identifikoval podobnosti textu bol softvér identifikujúci podobnosti v študentských počítačových programoch, ktoré sa používali lokálne v rámci univerzity. Komerčná internetová softvérová technológia, ktorá podporuje detekciu podobností v dokumentoch, má tridsaťročnú históriu. Výskumníci z Kalifornskej univerzity v Berkeley vytvorili v roku 1994 softvérový nástroj na zachytenie prác študentov, ktorí predložili svoju vlastnú prácu vo viac ako jednej skupine alebo odovzdali prácu iného študenta ako svoju vlastnú. O dva roky neskôr, v roku 1996, vytvorili komerčnú spoločnosť na licencovanie tohto softvérového nástroja iným akademickým inštitúciám.

V nasledujúcich rokoch sa na trhu postupne objavili ďalšie nástroje na podporu odhaľovania plagiátov a prebiehali aktivity na meranie ich kvality. Výsledky rôznych testovaní dospeli k rovnakému záveru: kvalita bola ďaleko od vynikajúcej. Spočiatku takýto softvér fungoval dobre iba pri plagiátorstve typu „copy-paste“. Berúc do úvahy, že pre každý kontrolovaný dokument možno nájsť odlišné zdroje pri použití rôznych systémov, preto sa odporúčalo používať viac ako jeden systém.

V medzinárodnej štúdii Testovanie podporných nástrojov na odhaľovanie plagiátov (2020) bolo testovaných pätnásť rôznych nástrojov na porovnávanie textu v ôsmich jazykoch. Testovanie ukázalo, že nástroje na porovnávanie textu boli uspokojivé v prípade plagiátov typu copy-paste, ale boli len čiastočne vyhovujúce pri nahrádzaní slov ich synonymami a dosť neuspokojivé pre parafrázované a preložené texty.

Výstupy zo systémov na podporu odhaľovania plagiátov sú cenné pre pedagogických zamestnancov, ktorí hodnotia originalitu predloženej práce. Tieto výstupy je potrebné kontrolovať veľmi obozretne, najmä s ohľadom na slabé stránky softvéru v detekcii parafrázovania a detekcii preložených pasáží textu. A samozrejme nesmieme zabúdať, že porovnávací korpus neobsahuje všetky digitalizované dokumenty a samozrejme neobsahuje nedigitalizované dokumenty.

Na niektorých vysokých školách je definované špecifické percento podobnosti ako hranica medzi prijateľnou prácou a plagiátorstvom. V prípade, že je percento podobnosti pod želanou hranicou a pedagógovia sa spoliehajú len na to, nezodpovedne si uľahčujú prácu tým, že takúto prácu prijímajú bez ďalšej analýzy a dôsledkom toho je, že otvárajú dvere dokorán potenciálnemu plagiátorstvu. Takáto „technológia hodnotenia“ prác je protivníkom akademickej integrity, pretože týmto spôsobom môžu byť plagiáty akceptované ako originály.

Od zrodu prvého softvéru na podporu odhaľovania plagiátov využívajúceho internet sa kvalita detekcie podobnosti zlepšila, ale detekcia parafráz a detekcia preložených pasáží textu sú stále slabými stránkami takýchto systémov. Súčasným systémom chýba vlastnosť odhaliť zhodnosť myšlienky. Už existujú aplikácie umelej inteligencie, ktoré využívajú pokročilé metódy spracovania prirodzeného jazyka a strojového učenia na porozumenie kontextu a významu textu a teda riešia problém detekcie parafráz. Asi nie je ďaleko čas, keď sa stanú súčasťou softvéru na porovnávanie textu.

Poznatky o fenoméne plagiátorstva by mali dostať väčší priestor a mali by sa vysvetľovať na úrovni všetkých typov škôl, vedecko-výskumných inštitúcií a aj verejnosti.

Technológia nie je všeliekom, to platí aj pre softvér na porovnávanie textu. Je to len jeden z rozmerov boja proti plagiátorstvu. Je potrebné využívať najsilnejšiu zbraň proti plagiátorstvu: dodržiavanie zásad akademickej integrity.

…

Softvér na porovnávanie textu je spojencom akademickej integrity, pomáha nájsť podobnosti v kontrolovanom dokumente, ale nerozhoduje o tom, či táto podobnosť reprezentuje plagiát. Môže nájsť zhody, ktoré sú patrične citované, ale aj zhody, ktoré citované nie sú, čo už predstavuje akademické pochybenie – plagiát. Zefektívňuje prácu pedagógov pri analýze podobností. Neustále musíme brať do úvahy, že softvér je nedokonalý a na rozhodnutie, či je kontrolovaný dokument plagiát alebo nie, a preto je potrebná ďalšia ľudská analýza. Niektoré systémy pomáhajú odhaľovať okrem zhodných textov aj niektoré ďalšie akademické pochybenia ako napr. slovenský antiplagiátorský systém vďaka centralizovanému zberu prác a metadát.

Na užitočnosť softvéru na porovnávanie textov sú aj negatívne názory. Bergadaà zdôrazňuje, že softvér na porovnávanie textu je často považovaný za záchrancu, ale podľa jej názoru tento softvér slúži najmä na to, aby pomohol plagiátorom zistiť, ako sa môžu vyhnúť prichyteniu pomocou jednoduchých alebo relatívne zložitých techník na maskovanie plagiátorstva.

…

Keď inštitúcie vysokoškolského vzdelávania umožňujú svojim študentom opakovane pristupovať k nástrojom na porovnávanie textu bez akýchkoľvek kontrol, tak tým otvárajú dvere úmyselným plagiátorom. Nekontrolovaný prístup umožňuje podvodníkom znižovať percento celkovej podobnosti ich práce s inými dokumentmi. Opakovane parafrázujú identifikované zhodné pasáže svojho textu dovtedy, kým percento celkovej podobnosti neklesne pod želanú hodnotu. To im zabezpečí, že keď predložený text ide na oficiálnu kontrolu, tak sa nájde len minimálna zhoda „odsúhlasená“ autorom práce.

Keď existujú dva systémy na porovnávanie textu vedľa seba s rovnakým porovnávacím korpusom a jeden používa škola a druhý je voľne prístupný alebo dostupný za poplatok, tak vtedy iteratívne parafrázovanie pomáha študentom znížiť celkovú podobnosť na požadovanú hodnotu. Takéto softvérové konštelácie na porovnávanie textu sú skutočnou hrozbou. Podobná situácia môže nastať aj vtedy, ak niekto získal heslo na prístup do softvéru na porovnávanie textu, ktorý sa používa na vysokej škole a potom sa tento prístup poskytne študentom za mierny poplatok alebo zdarma na kontrolu ich práce voči systému, ktorý používa ich vysoká škola.

Už bolo spomenuté, že softvérové nástroje na kontrolu podobnosti zatiaľ nedokážu spoľahlivo detegovať parafrázy pôvodnej pasáže textu. Pravdepodobne aj táto skutočnosť prispela k vytvoreniu celej škály aplikácií, ktoré ponúkajú parafrázovanie textu a sú dostupné na internete. Parafrázujúce aplikácie majú dve tváre – tvár spojenca a tvár protivníka. Môžu pomôcť pri korektnom parafrázovaní (zdroj je uvedený). Na druhej strane môžu pomôcť úmyselným plagiátorom a tvorcom prác na objednávku znížiť percento podobnosti, možno ich použiť na vytvorenie „originálneho“ textu v tom zmysle, že softvér na porovnávanie textu už nenájde zhodu textov.

…

Písanie akademických textov znamená pracovať so zdrojmi v rôznych jazykoch. Webové prekladače sú dobrými spojencami pri štúdiu cudzojazyčných textov, hoci nie sú dokonalé. Detekcia textov preložených z iných jazykov je v súčasných verziách softvéru na porovnávanie textu veľmi slabá služba. To je dôvod, prečo tieto webové prekladače sú cenné pri písaní prác osobami, ktoré využívajú túto slabinu a webový prekladač sa tak stáva pomocníkom pri znižovaní percenta podobnosti a pri pokuse oklamať čitateľa, aby uveril, že práca je originálna. A tak tieto nástroje môžu podporovať plagiátorstvo a plagiátorov.

…

Prvá online webová stránka sa „narodila“ v roku 1991. Na začiatku éry internetu existovali jednoduché informačné webové stránky. Bol to nový a ľahko dostupný kanál na šírenie informácií. Počet webových stránok sa rapídne zvýšil, v súčasnosti je ich vyše 1,5 miliardy, ale len necelých 200 miliónov je aktívnych.

Postupom času sa internet stal vyhľadávaným miestom pre ponúkanie služieb a produktov prostredníctvom webových stránok. Existuje mnoho stránok, ktoré ponúkajú informácie o akademickej integrite a súvisiacich záležitostiach. Ale aj tam si našli miesto webové stránky, ktoré škodia akademickej integrite resp. podporujú akademické pochybenia a sú ľahko dostupné pre ich potenciálnych zákazníkov z radov študentov. Nemožno nespomenúť webové stránky ponúkajúce písanie akademických prác na objednávku – vtedy študenti poveria niekoho iného, aby za nich vypracoval prácu, ktorú potom oni predložia pod svojim menom. Predloženie takejto práce je hrubým porušením akademickej integrity.

Služby ponúkajúce písanie študentských prác za peniaze (contract cheating) sú početné a v rôznych jazykoch. Služby ponúkajúce písanie študentských prác za peniaze sú zakázané zákonom na Novom Zélande, v Austrálii, Írskej republike, sedemnástich štátoch USA, Čiernej Hore a Anglicku (nie v celom Spojenom kráľovstve). Austrálska agentúra pre kvalitu a štandardy terciárneho vzdelávania (2022) identifikovala 2333 podozrivých webových stránok ponúkajúcich akademické podvádzanie. Takéto webové stránky predstavujú organizované podvádzanie, ktoré ohrozuje integritu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a podkopáva prácu čestných študentov.

…

Niektorí plagiátori siahajú po moderných nástrojoch, ako je automatizované parafrázovanie a tvorba článkov vrátane „vedeckých“ za pomoci umelej inteligencie. To predstavuje hrozbu pre akademickú obec, verejnosť a akademickú integritu. Táto technológia môže byť a býva zneužitá počas procesu písania a existujú dôkazy, že sa to stávalo/stáva nie zriedkavo. Umelá inteligencia, podobne ako iné technológie, môže mať pozitívne aj negatívne dopady. Táto pomerne mladá technológia postupne preniká do rôznych oblastí ľudskej činnosti, výnimkou nie je ani vzdelávanie

Prvý online generátor článkov bol vyvinutý v roku 2005, dnes existuje značný počet pokročilých a jednoducho dostupných generátorov článkov, ktoré dokážu generovať eseje, články, diplomovky, výskumné práce, knihy, … Využívanie nástrojov umelej inteligencie na generovanie diplomových prác a výskumných prác, je vážnym akademickým a výskumným pochybením, pretože neodráža skutočnú prácu autora. Vysoké školy musia stanoviť exaktné postupy ohľadne používania nástrojov umelej inteligencie vo vzdelávacích a výskumných procesoch a zvýšiť povedomie medzi pedagógmi a študentmi. Sú písomné práce ohrozeným druhom? Sú školy pripravené / dobre pripravené na hodnotenie písomných prác v časoch ľahkého prístupu k aplikáciám umelej inteligencie?

…

Medzi miliónmi recenzovaných vedeckých článkov existujú tisíce vyfabrikovaných článkov, mnohé z nich pochádzajú od akademikov, ktorí sa cítia byť nútení mentalitou „publikuj, alebo zhyň“ publikovať, aj keď to znamenalo využívať pochybné praktiky. Zo začiatku boli takíto autori veľmi úspešní, lebo vydavatelia, redaktori a recenzenti boli pravdepodobne menej pozorní alebo nekompetentní pri posudzovaní takýchto článkov. Nástroje na podporu odhaľovania plagiátov zlyhávali v prípadoch, keď podvodníci použili namiesto štandardných terminologických fráz neštandardné frázy vytvorené automatizovanými nástrojmi na preklady a parafrázovanie. Táto skutočnosť stála pri zrode softvéru, ktorý na základe týchto znalostí odhaľuje určitú časť článkov vyrobených pomocou umelej inteligencie. Článok na túto tému: Tortured phrases: A dubious writing style emerging in science.

Ukazuje sa, že nie je možné spoľahlivo určiť, či článok vyprodukovala umelá inteligencia, píše sa o tom vo viacerých prácach, napr. aj v práci Testing of detection tools for AI-generated text.

V prípade článkov vyrobených pomocou umelej inteligencie prichádza „spätná väzba“ vo forme ich sťahovania z časopisov (vydavateľ už článok neponúka na stránke časopisu). Renomovaní vydavatelia naraz stiahli desiatky a stovky článkov: Publisher retracts 350 papers at once (2022), ‘Tortured phrases’, lost in translation: Sleuths find even more problems at journal that just flagged 400 papers (2021). Neštandardné frázy sa našli vo viac ako šiestich tisícoch publikácií – väčšinou od veľkých vydavateľských spoločností, ktoré produkujú špičkové časopisy. To vyvoláva dôležité otázky o kvalite a prísnosti procesu recenzie. Môžu stáť za tým manipulácie recenzného procesu, vrátane skupín vzájomného falošného hodnotenia. Vydavatelia hľadajú spôsoby, ako sa brániť proti nekvalitným článkom. Metódy, ktoré sa na to používajú, sú popísané v článku Počet stiahnutí sa zvyšuje, ale to nestačí.

Nástroje generovania článkov môžu konštituovať novú formu akademického pochybenia. Použitím takýchto generátorov môžu študenti získať uznanie za práce, ktoré neodrážajú ich skutočné schopnosti. Zvoní umieráčik pre klasické písomné práce?

Na záver krátka rekapitulácia

Rýchly rozvoj technológií prináša do akademickej sféry pozitíva aj negatíva. Vždy záleží na jednotlivých ľuďoch a inštitucionálnych politikách, ako sa technológia použije. Niekedy sa zdá, že používanie technológie s klamlivými úmyslami má navrch. Vždy je však otázkou času, kedy budú odhalení ľudia s nepoctivými úmyslami, či už s použitím technológie alebo bez nej. Pamätajte na to pri štúdiu, pri vyučovaní, pri výskume, aby ste jedného dňa neboli po mnohých rokoch veľmi nepríjemne prekvapení, ak ste napísali prácu, ktorá nezodpovedala zásadám akademickej integrity.

Akademickú integritu ohrozujú ľudia so zámerom podvádzať. Sú to ľudia z prostredia, kde sa akademická integrita ignoruje alebo sa jej prikladá malý význam, ale aj ľudia, ktorí z rôznych dôvodov z času na čas hľadajú spôsoby, ako splniť úlohu aj za cenu viacnásobného porušenia akademickej integrity. Vždy sa nájdu jednotlivci, ktorí využijú každú príležitosť, len aby si uľahčili štúdium a získali titul s minimálnym úsilím.

Život v súlade s akademickou integritou si vyžaduje charakter, vytrvalosť a sebadisciplínu. Odmenou za takýto spôsob života vám bude vaša osobnosť, jej integrita, sebavedomie a možnosť úspešne uplatniť svoju kreativitu, nadobudnuté vedomosti a zručnosti v akademickej sfére aj mimo nej. A nebudete musieť čeliť hanbe na miestnej, národnej alebo dokonca medzinárodnej úrovni ako mnohí porušovatelia akademickej integrity v blízkej i vzdialenej minulosti: Hrubozrnní plagiátori, Plagiátorstvo na špici Európskej komisie.

Vaša osobnosť, charakter, kreativita, vedomosti a zručnosti budú vašou tvrdou devízou vo vašom profesionálnom živote. Vyhnite sa možným nepríjemným prekvapeniam v budúcnosti, konajte čestne bez ohľadu na okolnosti alebo následky a buďte vždy na strane akademickej integrity!

Súvisiace články:

Podvádzanie vysokoškolákov pri online skúškach počas covidu

Sú nástroje na detekciu textu generovaného umelou inteligenciou spoľahlivé?

Detekcia textu vytvoreného umelou inteligenciou v študentských prácach (príklad z Kanady)

Ako vie byť umelá inteligencia nespoľahlivá

Buďte opatrní, neverte vždy tomu čo vidíte, čítate, počujete …

Umelá inteligencia v roli pomocníka pri akademických podvodoch

Aké môžu byť indície toho, že študent predložil prácu, ktorú on sám nenapísal?

Čo môže znamenať žiť celý život v súlade s akademickou integritou?

Rastúci trend: VŠ práce písané na objednávku

…

Príklady porušovania akademickej integrity