Obrana voči podvodom pri štúdiu na vysokých školách.

Jednoduché riešenie na detekciu textu generovaného umelou inteligenciou neexistuje (a možno ani nemôže existovať). Potrebné je zamerať sa na preventívne opatrenia a prehodnotiť stratégie hodnotenia študentov. Hodnotenie by sa malo viac zamerať na proces rozvoja zručnosti študentov ako na písomnú prácu.

Používať či nepoužívať detekčné nástroje na identifikáciu textu napísaného aplikáciou ChatGPT alebo inými aplikáciami s umelou inteligenciou?

Očakáva sa, že absolventi vysokých škôl budú odborne zdatní, všeobecne zruční, schopní kriticky myslieť (budú digitálne zruční, jazykovo zdatní, schopní komunikovať na úrovní, samostatní, tvoriví, schopní prinášať nové myšlienky, pracovať v tíme, …). Ale naozaj sa dostanú k týmto schopnostiam a zručnostiam?

Detekcia všetkých druhov podvodov v školstve predstavuje záťaž pre školstvo. Je to obtiažne, časovo náročné, nie vždy sa to darí a nie vždy ideme s tempom doby.

Nie je jednoduché odhaliť a preukazne dokázať že vysokoškolská práca bola napísaná na objednávku. Určité indície na ich odhaľovanie sú uvedené v tomto článku.

Akademická integrita by mala mať výsostné postavenie v inštitucionálnej stratégii kvality, mala by byť jej základnou súčasťou. Zároveň by mala poskytovať usmernenie, ako to dosiahnuť. Mala by poskytovať usmernenie, ako si počínať pri odhaľovaní prác napísaných na objednávku a tiež prác vygenerovaných generátormi textov za podpory umelej inteligencie.

Ministerstvo školstva a aj rektori vysokých škôl určite veľmi dobre poznajú toto stanovisko Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo: „Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo považuje plagiátorstvo za nezlučiteľné s kultúrou kvality na vysokých školách. Tolerovanie alebo zľahčovanie závažnosti plagiátorstva podkopáva dôveru verejnosti k […]

Systémom na podporu odhaľovania plagiátov k dokonalosti chýba ešte veľa.