Čert (a prezident?) a svätená voda

2. februára 2024 20:44, Prečítané 1 260x, julius petrus, Nezaradené

Prečo nenazývame veci pravými menami, prečo sa im vyhýbame ako čert svätenej vode? A platí to celosvetovo. Konkrétnejšie ide o používanie iných pojmov resp. opisov namiesto pojmu plagiátorstvo, plagiát prípadne plagiátor. A týka sa to nielen fyzických osôb, ale aj inštitúcií, vydavateľov časopisov, …

Na úvod jedna netradičná definícia z článku The plagiarism euphemism parade continues: Plagiátorstvo je „prístup“ k písaniu takým spôsobom, akým je banková lúpež prístupom k bankovníctvu. Predmetom záujmu autorov sú vedecké články, pri ktorých písaní ostala akademická etika a integrita v ofsajde. Touto problematikou sa zaoberajú od roku 2010 na svojom blogu Retraction Watch. Zamýšľajú nad tým, prečo sa termínom plagiátor, plagiátorstvo, plagiát niektorí ľudia z akademickej, vedecko-výskumnej a publikačnej branže vyhýbajú ako čert svätenej vode. Nepoužitím termínov plagiátor, plagiátorstvo, plagiát sa snažia zmierniť či „ospravedlniť“ akademické pochybenia, medzi ktoré plagiátorstvo patrí. Sledovaním takýchto článkov zozbierali alternatívne výrazy pre plagiátorstvo, plagiát.

Tam, kde malo byť napísané, že ide o plagiátorstvo, plagiát je napísané že sa jedná o:

nesprávne metódy citovania,
neadekvátne procedurálne alebo metodologické praktiky citovania, alebo citácie spôsobujúce neprijateľnú úroveň textových paralel,
neúmyselne skopírovaný text,
pasáže z publikovaného článku bez riadneho uvedenia zdroja a autorstva, čo navodzuje dojem originality,
neúmyselnú chybu,
článok vytvorený skopírovaním niekoľkých pasáží z článku s názvom …,
časť/časti článku, ktoré už boli uverejnené inde a nebolo na ne primerane odkazované,
významný problém originality,
neúmyselné nadmerné opätovné použitie textu,
vysoký index podobnosti,
vysoká podobnosť,
nepriznaný prienik s inými prácami,
privlastnenie si cudzieho textu.

Alebo takéto výhovorky:

neúmyselné nadmerné opätovné použitie textu nie je plagiátom, ak meníte každé siedme slovo,
text prevzatý z konkrétneho odkazu som nevložil do úvodzoviek, pretože to zvyčajne sťažuje čítanie,
recenzenti sú dosť inteligentní na to, aby vedeli, čo je moje a čo nie.

Medzi alternatívne výrazy boli zaradené aj výrazy z článku My Favorite Euphemisms for Plagiarism.

Vyššie uvedené alternatívne výrazy sú z medzinárodnej scény. Nezaostávame, aj u nás sa vyskytujú podobné alternatívne výrazy. Ako podklad poslúžila Správa Účelovej komisie Akademického senátu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici na preskúmanie podozrení na plagiátorstvo rigoróznych prác na UMB (ďalej Správa). Uvádzam alternatívne výrazy pre plagiátorstvo a plagiát zo Správy týkajúcej sa rigoróznej práce A. Danka a D. Pisáka:

63 strán z celkového počtu 72 strán vykazuje vysokú mieru zhody s uvedenými zdrojmi,
práca obsahuje časti, ktoré sú oproti zdrojovej literatúre len mierne upravené, prevažná väčšina jej častí vykazuje vysokú mieru zhody so zdrojovou literatúrou, miestami je zachované členenie kapitol a podkapitol pôvodných zdrojov,
vtedajší Autorský zákon ako všeobecne záväzný právny predpis výslovne stanovoval povinnosť (§ 22 zákona) citovať použité zdroje, pričom táto zákonná povinnosť nebola adekvátnym spôsobom dodržaná,
citačná povinnosť podľa Autorského zákona ako právneho predpisu všeobecnej záväznosti s prezumpciou jeho všeobecnej znalosti (po jeho zverejnení v Zbierke zákonov), bola porušená frekventovane,
rozsah použitia zdrojov presahuje rámec odôvodnený účelom citácie (autor preberá z použitých zdrojov celé odseky či kapitoly bez toho, aby ich správnym spôsobom citoval alebo aspoň parafrázoval)
v práci sa nachádzajú odkazy na použitú literatúru (citácie), a to v celkovom počte 21 odkazov, ktoré však svojím charakterom – vzhľadom na rozsah použitia citovaných zdrojov (celé odseky, resp. strany), presahujú zákonný rámec a odôvodnenie ich použitia, vrátane nesprávneho označenia citácií, keďže z prác nevyplýva začiatok a koniec citácie,
po analýze vybraných rigoróznej práce bolo možné vo viacerých prípadoch identifikovať nedostatky, ktoré považujeme za porušenie akademických pravidiel (napr. v podobe nesprávnych citácií a rozsahu ich použitia, či ich úplnej absencii),
v prípade rigoróznej práce ide o výsledok takého spracovania vybranej témy jej autorom, ktorý nie je v súlade s autorskými predpismi a základnými, už vtedy známymi a všeobecne akceptovanými pravidlami akademického bádania a písania, ktoré autori buď museli poznať, alebo mali možnosť poznať.

Rigorozanti mali iniciatívne vyhľadať informácie (napr. v dostupných akademických príručkách), potrebné pre korektné spracovanie vybranej témy (čo do náležitostí práce, spôsobu spracovania témy a správneho citovania) tak, aby výsledok ich práce (rigorózna práca) bol v súlade s akademickou etikou a štandardmi akademickej tvorby (str. 15).

Zmena VŠ zákona, ktorá umožní v mimoriadnych a zákonom presne stanovených prípadoch odňatie akademických, vedecko-pedagogických alebo čestných titulov za predpokladu, že o odňatí titulu bude môcť rozhodovať výlučne vysoká škola, ktorá ho udelila, pričom jej rozhodnutie bude môcť byť preskúmané všeobecným súdom (str. 19).

Táto požiadavka je relevantná, avšak zmena zákona takéto prípady nehorázneho a do oči bijúceho plagiátorstva zamietla pod koberec. Mali sme sa poučiť ako sa to robí v Nemecku alebo v Maďarsku. Tam v takýchto prípadoch odňatie titulu je v kompetencii vysokej školy, ktorá titul udelila. Nedodržanie princípov akademickej integrity – plagiátorstvo – stálo bývalých vysokopostavených politikov ich posty – sami odstúpili pod ťarchou dôkazov, hoci to bolo po štyroch, tridsiatich troch resp. dvadsiatich rokoch po získaní titulu PhD: Karl-Theodor zu Guttenberg (nemecký minister obrany), Anette Schavanová (nemecká ministerka školstva), či Pál Schmitt (maďarský prezident). A univerzity, ktoré tituly udelili, im ich odobrali.

Komisia napokon, v nadväznosti na stanoviská Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a jej Akademického senátu opakovane a dôrazne odsudzuje akékoľvek prípady porušenia pravidiel akademickej etiky, tvorby, odbornej a vedeckej práce pri spracovaní záverečných alebo kvalifikačných prác, a to bez ohľadu na to, kedy k nim došlo alebo kto sa ich dopustil. Komisia trvá na dôslednom rešpektovaní všeobecne záväzných právnych predpisov a práv tretích osôb a všetky prípady porušenia akademickej cti považuje za taký akademický problém, s ktorým sa musí v čo najširšom rozsahu vyrovnať aj slovenská legislatíva (str. 20).

To dôrazné odsúdenie prípadu viacnásobného porušenia pravidiel akademickej etiky pri tvorbe a spracovaní kvalifikačnej práce konkrétne v rigoróznej práci A. Danka a D. Pisáka už Komisia nevyslovila. Nechala to len vo všeobecnej rovine.

Čo k tomu dodať?

„Naši“ hrubozrnní plagiátori majú hrošiu kožu, asi dupľovanú. Dopustili sa krádeže cudzieho textu veľkého rozsahu, oklamali verejnosť, lebo necitovaním vznikol dojem, že prevzaté pasáže textu sú ich dielom. Porušili zákon, porušili stáročné akademické pravidlá, porušili technické normy. A nič …, hrach na stenu …, žiadna sebareflexia, ich zrkadlo ich stále ukazuje v žiarivých farbách, ani len malilinká škvrnka tam nie je. V iných krajinách, okrem toho, žeby sa vzdali titulu, už by sa netlačili do žiadnych funkcií. Koľko vody musí ešte pretiecť dolu slovenskými bystrinami, aby sa to zmenilo? Možno neveľa. Parlament by sa však musel spamätať. Viac o tom píšem tu: Tieň nad parlamentom.

Zdroje:

A. Marcus, I. Oransky (2015) The plagiarism euphemism parade continues

J. Bailey (2024) My Favorite Euphemisms for Plagiarism

Komisia (2019) Správa Účelovej komisie Akademického senátu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici na preskúmanie podozrení na plagiátorstvo rigoróznych prác na UMB

Nepovinné čítanie o plagiátorstve:

Glossary for Academic Integrity

Glossary for Academic Integrity – česká verzia

Kde je hranice plagiátorství?

Pracovní list: Kde je hranice plagiátorství?

Citace a práce se zdroji

Jak se vyhnout plagiátorství

Podvádzanie pri štúdiu na vysokých školách