petrus

Celkom sa eliminovať nedá, a už vôbec nie spoliehaním sa na systémy podporujúce odhaľovanie plagiátov. Výstupy týchto systémov majú len asistenčný charakter pre rozhodovacie procesy vo veciach plagiátorstva.

Čo dokáže byť inhibítorom plagiátorstva? Predovšetkým výchova, už od kolísky pôsobením rodiny, všetkých typov škôl, rôznych spoločenstiev / komunít, okruhom priateľov, médií, vysokopostavených osôb vo verejných a štátnych inštitúciách, umelcov, športovcov, podnikateľov a tiež celkovej atmosféry v spoločnosti. Rezervy máme všade a nie nezanedbateľné. Vôbec nebude jednoduché odstrániť ich v krátkom časovom horizonte.

A to nie je problémom len na Slovensku, je to globálny problém, globálna výzva pre rodiny, pre celú vzdelávaciu infraštruktúru, pre spoločnosť, pre národy, pre krajiny, pre celú ľudskú rasu.

Na vysoké školy prichádzajú každoročne tisíce študentov z rôznych prostredí. O ich charaktere a zmysle pre integritu vysoká škola netuší. Pritom formovanie charakteru bolo tradične základnou súčasťou učebných osnov klasického vzdelávania v stredoveku. V európskej minulosti sa chápalo, že človek musí mať dostatočne vyvinutý zmysel pre charakter a integritu, kým bude schopný získať vyššie intelektuálne znalosti a teda vyššie vzdelanie. Žiaľ dôraz na budovanie charakteru a osobnú integritu sa postupne znižoval. Chýba nám ucelená politika v tomto smere. Aby sme ju mohli mať, potrebujeme poznať aktuálnu situáciu týkajúcu sa charakteru a integrity študentov. Určitý tlak a hlavne podpora v tomto smere zo strany ministerstva školstva by bola určite vítaná napr. vo forme metodického usmernenia. A rozhodne by sa nemala týkať len študentov.

Slabšie charaktery sú negatívnym príkladom a aj tie priťahujú. Žiaľ, tie negatívne príklady sú aj z prostredia dnešných „elít“. Takéto „vzory“ sú nežiadúce.

Vysoké školy, pokiaľ ide o napomáhanie plagiátorstvu, majú nejakú tú „špinu za nechtami“. Svedčia o tom prípady plagiátorstva, ktoré po rokoch usvedčujú školy zo zlyhaní. Prispievajú k tomu aj zadania pre záverečné práce, ktoré sa často opakujú resp. sú len málo pozmenené. To zvádza slabšie charaktery.

Najlepšie je, keď študent pracuje na zadaní, ktoré vedie k novým výsledkom. A to je výzva pre pedagógov, aby sa viac sústredili na koncipovanie takýchto zadaní. Je potrebné si uvedomiť, že podstatná zodpovednosť spočíva na školiteľovi záverečnej práce, ktorý je odborníkom v danej oblasti a veľmi dobre pozná príslušnú literatúru. Kvalitná práca školiteľov záverečných prác so študentmi vždy bola a bude predpokladom úspešnej eliminácie plagiátorstva.

Na záver

Albert Einstein takto hodnotí vzťah charakteru a intelektu: „Väčšina ľudí si myslí, že je to intelekt, ktorý robí skvelého vedca. Mýlia sa. Je to charakter.“