Ten, kto sa bojí kontroly, bojí sa občana. A politik, ktorý sa bojí občana, nemá morálne právo spravovať jeho moc.

Moc sa správa inak, keď vie, že má nad sebou kontrolu a že občan má posledné slovo.

Nepotrebujeme revolúciu ani vládu ulice. Ale účinnú kontrolu politikov (každá moc to potrebuje), aby si nesprivatizovali demokraciu ako súčasná koalícia a parlamentná väčšina.

Nie občania slúžia parlamentu, parlament slúži občanom. Politici nie sú vlastníkmi moci. Sú jej správcami a každý správca musí vedieť, že existuje niekto, kto môže skontrolovať jeho rozhodnutia.

Premiérovo mlčanie funguje ako nástroj na odkladanie konfrontácie s nepríjemnými faktami, minimalizuje politické riziko, presúva pozornosť na iné témy, ktoré sú pre vládu výhodnejšie. V politickej praxi ide o klasickú stratégiu „agenda avoidance“ – vyhýbanie sa témam, ktoré môžu oslabiť pozíciu lídra.

Voda je strategické bohatstvo, ktorého hodnota bude s časom len rásť. Zaslúži si ochranu aj na úrovni ústavy. Postarajme sa o to!

Najväčším rizikom nie je otvorené zlo, ale jeho postupná normalizácia.

Nie parlament. Nie vláda. Nie politické strany. Občania sú zdrojom všetkej moci v demokracii.

Magyar alebo Orbán?

Kde zaradiť Trumpa? Čo má s ním spoločné Fico?