petrus

Plagiátorstvo je intelektuálnym znečistením (Plagiatul este poluare intelectuală). Tento pohľad na plagiátorstvo sa dostal ku mne na korešpondenčnom lístku z Rumunska. Poslala mi ho Asociácia pre univerzitné reformy a alternatívy (GRAUR). Táto asociácia okrem iného vyhľadáva plagiáty a v prípade pozitívneho nálezu upozorňuje previnilcov na ich prešľapy.

Ak nájdu plagiát v preverovanej práci, tak týmto lístkom žiadajú plagiátora, aby svoju prácu stiahol. Kód v rámčeku je vlastne ukazovateľom na plagiátora a jeho prácu v ich databáze www.plagiate.ro. Tento konkrétny kód ukazuje na Victora Pontu, bývalého premiéra v Rumunsku.

Pred znečisťovaním prostredia sa musíme chrániť. Ak už je prostredie znečistené, je potrebné ho vyčistiť. To platí aj pre intelektuálne znečistenie. Lenže odoberanie titulov vo vysokoškolskom zákone je vlastne len o  znečistení od roku 2021, staré znečistenia sú ponechané len tak na „kope“. Možno keby odoberanie titulov malo na starosti ministerstvo životného prostredia, tak by sa postaralo aj o staré znečistenia.

Ak záverečnú prácu alebo jej časť preukázateľne nevypracoval jej predkladateľ, alebo ak úmyselne neoprávnene použil predmet ochrany duševného vlastníctva inej osoby, potom je štátnica neplatná a titul môže byť odobratý. To platí aj pre prípad, ak bol absolvent právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorý mu dopomohol získať titul. Ale je tu ešte celý rad vážnych porušení akademickej integrity, ktoré zákon ignoruje.

Výhrady:

• zákon je „jednozubý“, vidí jedno akademické pochybenie – plagiátorstvo (predkladateľ prácu nevypracoval a predložil ju ako svoju, predkladateľ použil cudzie zdroje ale neuviedol ich) a jeden podvod; zákon by mal postihovať všetky druhy vážnych akademických pochybení, nie len tie vymenované,
• zákon je „slepý“ a nespravodlivý – nevidí, že v prípade očividného plagiátorstva, vinníkom nie je len ten, kto prácu predložil, ale súčasne aj vedúci práce, oponenti a komisia pre obhajoby, ktorí umožnili obhájiť plagiát; tí však podľa zákona nenesú žiadnu vinu, nečaká ich žiadny postih – situácia ad absurdum (dlhé roky nepovšimnuté, tolerované; ak by „spoluvinníkom“ tiež hrozilo odňatie titulu, asi by sa do takých riskantných „obchodov“ nepúšťali),
• princípy „za chyby sa platí“ a „kto akademický titul prideľuje, ten ho môže aj odňať“ sú všeobecne zaužívané, aplikované v mnohých krajinách – tam v prípade dokázaného plagiátorstva titul získaný aj pred tridsiatimi rokmi je možné odňať (teda tvrdenia typu nedá sa to, bolo by to veľmi komplikované sú len snahou zalepiť oči našej verejnosti); u nás dokázané plagiátorstvo v roku 2020 a pred ním nebude vôbec sankcionované, ako keby ani nebolo (cui bono?),
• oba princípy sú oklieštené,
• veľmi slabou kompenzáciou za túto oklieštenosť je možnosť vzdať sa titulu; niektorí, ktorým sa plagiátorstvo dokáže sa možno titulu vzdajú, možno nie – a tí, čo obhájili plagiáty, ale im to nikto nevyhodí na oči, budú pekne čušať aj so svojimi titulmi.

Vyzerá to tak, že všetci sú so zákonom spokojní – vláda, parlament (koalícia i opozícia), ministerstvá, školy, rektori, pedagógovia, študenti, verejnosť. Chce sa mi hlasno zakričať: Ľudia, zobuďte sa, pranierujte zákon, ktorý kryje podvody a trestá len vybraných previnilcov a len za určité pochybenia.

Prešľap. A riadny.

BTW, ste spokojní s týmto zákonom?