petrus

Naše školstvo „vystreľuje“ absolventov stredných a vysokých škôl do praxe, do ďalšieho štúdia, do výskumu. Očakáva sa, že títo absolventi budú odborne zdatní, všeobecne zruční a schopní kriticky myslieť (budú digitálne zruční, jazykovo zdatní, schopní komunikovať na úrovní, samostatní, tvoriví, schopní prinášať nové myšlienky, pracovať v tíme, …).

Tieto schopnosti nezískajú tým, že si nechajú vypracovať zadania úloh, písomné práce tretej strane. Školy v tomto smere krívajú, nedokážu identifikovať práce, ktoré neboli vypracovaná samotnými študentmi, ale boli napísané na objednávku treťou stranou (contract cheating). Pod tento pojem patrí aj písanie prác kamarátmi, známymi, rodinnými príslušníkmi. Ak školitelia pravidelne sledujú progres tvorby prác, tak potom pravdepodobnosť, že ju nenapísal študent, je mizivá, ale nedá sa vylúčiť. V opačnom prípade práce napísané na objednávku sa ťažšie odhaľujú a keď sa odhalia, tak je komplikované to dokázať.

Existuje rad článkov, ktoré popisujú indície toho, že práca predložená študentom nebola ním napísaná: How to respond to contract cheating: Detection and management, 15 Strategies to Detect Contract Cheating, Contract cheating: The warning signs, Detecting contract cheating in essay and report submissions: process, patterns, clues and conversations, Contract-cheating: some things to look for, Use these tips to fight contract cheating. Publikácia Contract Cheating in Higher Education ponúka škálu príspevkov týkajúcich sa písania prác na objednávku z rôznych uhlov pohľadu. Rezort školstva by mohol zobrať na seba úlohu vypracovať metodické usmernenie ako čeliť písaniu prác na objednávku. Je tu viac oblastí, ktoré by potrebovali metodickú pomoc.

Problémom sú aj online nástroje na parafrázovanie (online paraphrasing tools – OPT), ktoré dokážu za pomoci umelej inteligencie preformulovať frázu/odsek do takej podoby, že nástroj na podporu odhaľovania plagiátov (nástroj na kontrolu originality) ostane bezmocný – nedokáže rozpoznať, z akého zdroja je novovytvorená parafráza/odsek. A študenti to dokážu využiť na to, že cudzie časti textu pomocou OPT preformulujú do podoby „originálnej“ v tom zmysle, že systém na kontrolu originality ich neodhalí. Už existujú detektory OPT, ale nedá sa na nich plne spoľahnúť.

Vývoj ide ďalej a dnes akademická sféra stojí pred problémom ako odhaliť práce napísané prostredníctvom generátorov textu podporovaných umelou inteligenciou. Na toto nie je stredné ani vysoké školstvo pripravené. Je tu vákuum pokiaľ ide o zvyšovanie povedomia, usmerňovanie pedagógov a študentov ohľadne využívania a detekcie generátorov textu. Týka sa to aj etických kódexov resp. systémov akademickej integrity.

Aplikácie na generovanie textov rôznej kvality pribúdajú, niektoré sú zdarma, za niektoré treba platiť. Niektorí pedagógovia vyskúšali tieto nástroje a vyjadril sa, že nejedna takto vygenerovaná práca by cez nich prešla, i keď by nedostala to najlepšie ohodnotenie.

Akademický podvod v novele zákona o vysokých školách

 „Akademického podvodu sa dopustí ten, kto ako študent, účastník rigorózneho konania alebo účastník habilitačného konania predloží záverečnú, rigoróznu alebo habilitačnú prácu, ktorá v dôsledku jeho zavineného konania nie je najmenej z časti výsledkom jeho vlastnej a samostatnej činnosti; tým nie je dotknuté právo študenta, účastníka rigorózneho konania alebo účastníka habilitačného konania využívať informácie, materiály a iné predmety, ktorých pôvod alebo zdroj v príslušnej práci označí.“

Definícia akademického podvodu je prínosom. Má to jednu veľkú slabinu. Postihy za účasť na akademickom podvode sa týkajú len bakalárskych, diplomových, dizertačných, rigoróznych a habilitačných prác. Postihy za účasť na akademickom podvode pri ostatných typoch vysokoškolských prác ostali v „ofsajde“.

Plagiátorstvo sa považuje za akademický podvod. Plagiátori zvyknú využívať cudzie zdroje, alebo ich časti bez toho, aby ich citovali (teda aby uviedli autora/autorov a jeho/ich prácu. Takýchto plagiátorov systémy na kontrolu originality odhalia, pokiaľ v množine dokumentov na porovnávanie sa dotyčný cudzí zdroj nachádza. Ak sa snažia vyhnúť tomu, aby ich systém odhalil, tak zvyknú cudzí zdroj/jeho časť preformulovať (parafrázovať) spôsobom, že myšlienka ostáva ale slovne sa na pôvodný text vôbec nepodobá. A na to sú systémy na kontrolu originality zväčša krátke.

Písanie prác na objednávku (contract cheating) je takisto akademickým podvodom, lebo takto napísaná práca nie je výsledkom vlastnej a samostatnej činnosti študenta. Nástroje na odhaľovanie prác napísaných na objednávku zisťujú charakteristiky písania konkrétneho autora. Analyzuje sa súbor prác, o ktorých je známe, že ich napísal konkrétny autor a porovnávajú sa s inými prácami. Výsledky však často nie sú použiteľné.

Vychádzajúc z definície akademického podvodu predloženie študentskej práce vygenerovanej generátorom textu podporovaným umelou inteligenciou je akademickým podvodom. Takto predložená práca resp. jej  časť nie je výsledkom samostatnej tvorivej činnosti študenta.

Čo všetko dokážu generátory textu?

Niektoré dokážu pracovať aj so štyridsiatimi jazykmi. Dokážu generovať

• reklamné, propagačné texty, slogany,  
• blogy, príbehy, romány,
• články, ktoré nie sú plagiátmi,
• zhrnutie článku,
• viacero verzií predloženého textu (v tom je aj parafrázovanie)
• predĺženie alebo skrátenie textu,
• nový text na základe toho, čo už bolo napísané,
• počítačové programy
• citácie, …

Generátory textu umožňujú študentom veľmi rýchlo a bez námahy dostať sa k textu na ľubovoľnú tému, ktorý mali vypracovať samostatne. Je tu určitá podoba s písaním prác na objednávku – rozdiel je v tom, že prácu nenapíše človek, ale generátor textu.  

Bude dôležité vedieť určiť s vysokou spoľahlivosťou, či text napísal človek alebo generátor textu. A ak text napísal generátor textu, tak určiť ktorý. Uvažuje už o tom rezort školstva?

Nie dobrá správa

K. Dvořák v článku Umelý inteligent v škole – dialóg či súboj? sa pýta „V čom sa vzdelávacia situácia mení a bude musieť zmeniť, ak vezmeme do úvahy vstup umelej inteligencie do učebných procesov? Aké učebné cesty bude potrebné vytvoriť v snahe budovať u stredoškolákov a vysokoškolákov vedomie o akademickej integrite, ktoré má byť prevenciou proti plagiátorstvu, falzifikácii či ukradnutému autorstvu? Centrálna a v aktuálnej prítomnosti horúca otázka by teda mohla znieť: Ako umelá inteligencia ovplyvní učebný proces, ktorý má rozvíjať kognitívne a komunikačné spôsobilosti detí a mládeže?“ Zároveň poznamenáva, sa nedá očakávať, že pripravovaná reforma vzdelávania na Slovensku zahrnie do svojej koncepcie vývoj umelej inteligencie, ktorá už klope na dvere škôl. A to vôbec nie je dobrá správa.

Na analýzach typu ako umelá inteligencia ovplyvní učebný proces, ktorý má rozvíjať kognitívne a komunikačné spôsobilosti detí a mládeže sa už malo dávno pracovať. Zdá sa, že zase raz máme priveľa času na to, aby sme reagovali proaktívne.