Ako ďalej s písomnými prácami na vysokých školách?

30. november 2022 sa zapísal do technologických dejín ako deň, keď sa služby pokročilej umelej inteligencie (UI) stali prístupnými pre širokú verejnosť. Tento moment predstavuje zásadný míľnik v evolúcii digitálnych technológií, prinášajúci spektrum pozitívnych, ale aj negatívnych dôsledkov pre celú spoločnosť.

Teraz sa vráťme trochu do minulosti. Koncom apríla 2010 slovenské vysoké školstvo začalo v zmysle vysokoškolského zákona povinne používať dva kľúčové systémy: Centrálny register záverečných prác (CRZP) a spolupracujúci Systém na podporu odhaľovanie plagiátov (Antiplagiátorský systém, APS, ANTIPLAG) pre všetky typy záverečných prác – od bakalárskych cez diplomové až po dizertačné, rigorózne a habilitačné. 

Každá kontrolovaná práca sa porovnáva s existujúcimi dokumentami uloženými v CRZP a s internetom. Výstupom je protokol o kontrole originality, ktorý stanovuje celkové percento podobnosti kontrolovanej práce s prácami v CRZP a na internete, detailne identifikuje zhodné pasáže s inými prácami. Systém bol však primárne orientovaný na slovenský jazyk, čo predstavovalo obmedzenie spočívajúce v neodhaľovaní podobností s cudzojazyčnou literatúrou. Systém však má schopnosť  porovnávať text s prácami písanými v inom jazyku. Nerobí to jedine preto, že neboli financie na vytvorenie porovnávacích korpusov v cudzích jazykoch resp. na spoluprácu so zahraničnými systémami. Ale aj tak to bol výrazný krok vpred, výrazné preventívne opatrenie, ktoré prispelo k zvyšovaniu povedomia o akademickej etike, integrite a o plagiátorstve. Systém získal uznanie nielen na domácej, ale i na medzinárodnej scéne: 2011 ITAPA, 2013 Európska cena za inováciu vo verejnej správe (súťaž vyhlásila Európska komisia). 

Prax poukázala na problémy v prístupe k vyhodnocovaniu protokolov. Niektoré vysoké školy si stanovili fixné celkové percento podobnosti ako hranicu medzi akceptovateľnou prácou a plagiátom. To viedlo k nebezpečnému zjednodušeniu – časť pedagógov začala nekriticky akceptovať práce s percentom podobnosti pod fixnou hranicou bez hlbšej analýzy. Takýto mechanický prístup je nesprávny a nebezpečný. Samotné percento podobnosti totiž neodhaľuje skutočné plagiátorstvo. Rozhodujúce je skontrolovať, či každá zhoda bola riadne citovaná. Ak nie, ide o plagiát bez ohľadu na celkové percento podobnosti práce.

V roku 2013 som v jednom rozhovore o plagiátorstve vyslovil prognózu, že do desiatich rokov budeme disponovať kvalitnými prekladačmi, ktoré umožnia porovnávať naše práce aj s cudzojazyčnými zdrojmi. November 2022 túto predpoveď nielen potvrdil, ale aj prekonal. Moderná UI už dokáže nielen prekladať, komunikovať v mnohých jazykoch, ale aj porozumieť kontextu. To znamená, že dokáže identifikovať pasáže textu, ktoré sa myšlienkovo podobajú, hoci používajú odlišné slovné formulácie. 

Potenciálny upgrade systému by mohol vyriešiť nielen problém jazykového obmedzenia, ale aj zvýšiť schopnosť systému odhaľovať sofistikovanejšie formy akademického podvodu, ktoré doteraz systém nedokázal odhaliť.

Vyvstáva aj rad ďalších otázok, napr. ako zmeniť spôsob zadávania písomných prác s ohľadom na možnosti UI, ako hodnotiť písomné práce vytvorené študentmi v dobe UI, keď detekcia textu vygenerovného UI je nespoľahlivá?

Tento technologický posun by mohol byť významným impulzom pre modernizáciu CRZP a ANTIPLAGu. A vôbec by nezaškodilo, keby sa Ministerstvo školstva bližšie pozrelo na to, ako posunúť CRZP a ANTIPLAG na vyššiu úroveň. Momentálne je v CRZP takmer 829 tisíc prác (bakalárskych, diplomových, dizertačných, rigoróznych a habilitačných). Práce, ktoré prišli do CRZP počnúc 1.9.2011 sú na základe novely VŠ zákona verejne prístupné. Existujú prípady kedy možno požiadať o zamedzenie zverejnenia práce. Zverejnených je vyše 604 tisíc prác.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že 27% nezverejnených prác je privysoké číslo. To percento je preto také vysoké, lebo počet nezverejnených prác ovplyvnil počet prác, ktorý prišiel do CRZP od začiatku do 30.8.2011 vrátane (pred novelou zákona o zverejňovaní). Ale aj tak by bolo zaujímavé zistiť aké je  percento nezverejnených prác podľa školských rokov, vysokých škôl, fakúlt a študijných odborov.

Verejnosť má prístup k prácam uloženým v CRZP na stránke www.crzp.sk.

Vplyv umelej inteligencie na písomné práce v akademickom prostredí sa nedá ignorovať, je nezanedbateľný. Dnes už mala byť pripravená vyhláška o dopadoch UI na hodnotenie písomných prác, na celý vzdelávací proces, na identifikáciu prínosu práce k poznaniu a na riešenie súvisiacich etických otázok. Veď pomaly už budú tri roky od verejného sprístupnenia aplikácie umelej inteligencie. Je to príležitosť na transformáciu vzdelávacích systémov. Ministerstvo školstva mešká. 

Spýtal som sa Konfucia, ako hodnotí vládu R. Fica

30.05.2025

Úlohou vládcu je zjednocovať a vládnuť so spravodlivosťou, získavať si ľudí morálne opodstatnenými prostriedkami.

Obmedzená suverenita alebo Kto chce biť, palicu si nájde

12.05.2025

Čas odhaľuje psie kúsky mocných.

Dejiny jednej strany v skratke

04.05.2025

Výkladná skriňa určitého typu politiky.

Milan Mazurek a Tomáš Zdechovský na ta3

Vášnivá debata. Mazurek: Tvrdil, že Slováci sú neschopní. Zdechovský: Žijete v inom vesmíre. Ak sa vám EÚ nepáči, vypadnite

17.06.2025 21:55

Europoslanci Tomáš Zdechovský (ČR) a Milan Mazurek (SR) sa pochytili v debate na ta3.

bytovka, Žiar nad Hronom

Ľudí v 10-poschodovej bytovke evakuovali v krátkom čase až dvakrát. Hovoria o nebezpečnom podpaľačovi

17.06.2025 21:10

Hororové chvíle zažili obyvatelia výškovej budovy v Žiari nad Hronom. Z ohnivého pekla museli opakovane utekať nočnou hodinou.

graz

Útočník z Grazu obdivoval strelcov vraždiacich na školách, na sociálnych sieťach sa mu dostalo potlesku

17.06.2025 20:43

Čin 21-ročného mladíka bol široko oslavovaný na sociálnych sieťach, počet pochvalných komentárov bol zarážajúci.

kolaz emmerova vila zdroj trnava a peter hudak

V Emmerovej vile našli raritné fresky, prehliadaný historický skvost zachránia milióny a ožije ako centrum kultúry

17.06.2025 20:00

Emmerova vila v Trnave sa dočkala, pokračuje v rekonštrukcii s miliónovým príspevkom od štátu. Čo všetko v nej našli a ako obohatí Trnavu?