petrus

Ministerstvo školstva a aj rektori vysokých škôl určite veľmi dobre poznajú toto stanovisko Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo:

„Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo považuje plagiátorstvo za nezlučiteľné s kultúrou kvality na vysokých školách. Tolerovanie alebo zľahčovanie závažnosti plagiátorstva podkopáva dôveru verejnosti k vysokým školám. Práve tie majú hlavnú zodpovednosť za kvalitu poskytovaného vzdelávania. Agentúra v rámci externého zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania pripravila nové akreditačné štandardy. Obsahujú viaceré požiadavky a mechanizmy na elimináciu plagiátorstva a iných akademických podvodov. Vysoká škola, ktorá nebude vedieť zaručiť efektívne odhaľovanie plagiátorstva a nebude vyvodzovať dôsledky za preukázané plagiátorstvo a iné akademické podvody nesplní štandardy a nedostane akreditáciu vnútorného systému kvality. To v konečnom dôsledku môže viesť až k jej zániku. Agentúra vyzýva vysoké školy, aby pri nastavovaní a zavádzaní politík, štruktúr a postupov vnútorných systémov kvality venovali týmto otázkam zvýšenú pozornosť. Inšpirujúcou by mala byť dobrá prax viacerých univerzít, ktoré okrem aktuálnych záverečných prác preverili aj záverečné práce z minulého obdobia, aby sa uistili či nevykazujú znaky plagiátorstva.“ (Stanovisko k boju proti plagiátorstvu, 2020)

Je to jednoznačný tlak na vysoké školy, aby plagiátorstvo a iné druhy akademických pochybení boli efektívne odhaľované a aby pri ich preukázaní boli vyvodzované dôsledky. To pre školy znamená okrem záverečných prác preverovať aj iné druhy prác – t. j. musia implementovať ďalšie systémy pre odhaľovanie plagiátov. Školy, ktoré takéto systémy nemajú, musia si ich zadovážiť cestou verejného obstarávania, čo nie je jednoduchý proces. Vyžaduje to koordinované úsilie viacerých pracovníkov vysokej školy a veľa času.

Keby …

Keby sa ministerstvo hlbšie zamyslelo, isto by prišlo na to, že v prípade, žeby samo urobilo centrálne verejné obstarávanie pre všetky vysoké školy, ktoré to potrebujú, bolo by to efektívnejšie (personálne, časovo, finančne a aj z pohľadu kvality). Značne by odbremenilo vysoké školy vo veci verejného obstarávania – na obstarávanie by bolo potrebné dvadsať až tridsaťkrát menej času a personálu. Ministerstvo mohlo vysúťažiť priaznivejšie ceny ako jednotlivé vysoké školy, to je ďalší nezanedbateľný efekt. A zároveň by tu bola možnosť všetky druhy prác z vysokých škôl sústreďovať v jednom porovnávacom korpuse, čo by výrazne prispelo k zvýšeniu kvality porovnávania. Postup spôsobom „každá škola sama“ – je na škodu veci – neprináša vyššie spomenutý efekt.

Ministerstvo mohlo vybrať dva až štyri systémy. Potom by mohli vysoké školy mať možnosť vybrať si tie, ktoré im najviac vyhovujú. Využívali by také systémy, ktoré dosahujú najlepšie výsledky pre slovenčinu, angličtinu, nemčinu a ďalšie potrebné cudzie jazyky. A nebolo by to mrhanie verejnými financiami, bolo by to ich efektívne použitie. Ponuka systémov je pomerne bohatá, ich kvalita je hodnotená v medzinárodnej štúdii z roku Testing of Support Tools for Plagiarism Detection. Alternatívne pohľady na hodnotenie systémov môžete nájsť tu: Hodnotenie systémov na podporu odhaľovania plagiátov, Systémy na podporu odhaľovania plagiátov majú čo zlepšovať.

Aj rektori vysokých škôl sa mohli hlbšie zamyslieť a spoločne požiadať ministerstvo o obstaranie takýchto systémov.

Rozum/hospodárnosť v ofsajde

Zas raz sa zdravý sedliacky rozum ocitol v ofsajde, hoci ministerstvo už má skúsenosti s obstarávaním podobných systémov (Centrálny register záverečných prác, Systém na odhaľovanie plagiátov). Obidva tieto systémy sú v prevádzke od konca apríla 2010. Tieto systémy pre vysoké školy žiadala zaobstarať Slovenská rektorská konferencia.