petrus

Zákon o Rokovacom poriadku NR SR, §9a,  hovorí toto: „Poslanec je povinný pri výkone svojej funkcie správať sa v súlade so zásadami slušného správania a dobrých mravov a dodržiavať ústavu, zákony a Etický kódex poslanca, ktorý môže schváliť národná rada uznesením.“

Hoci aktuálne tu máme už VIII. volebné obdobie NR SR, Etický kódex stále nie je schválený. Poslancom tento stav asi vyhovuje, ale rozhodne to nie je dobrá vizitka pre NR SR.

Ešte nie je po voľbách, ale čoskoro bude a s vysokou pravdepodobnosťou budeme svedkami afér týkajúcich sa plagiátorstva niektorých poslancov NR SR a pravdepodobne aj niektorých reprezentantov vládnej moci. Už sme to zažili.

Niektorí „lúmeni“ nie sú ochotní akceptovať stáročiami kultivované kultúrne dedičstvo, ignorujú ho. Nie sú schopní kritickej sebareflexie, nie sú ochotní vyvodiť dôsledky zo svojho neadekvátneho konania. Takí majú byť poslanci najvyššej zákonodarnej inštitúcie, to je vzor pre mladú generáciu?

Aj za absencie Etického kódexu pri čítaní s porozumením Zákona o Rokovacom poriadku NR SR je zrejmé, že plagiátor porušuje zásady slušného správania a dobrých mravov. Zdá sa, že plagiátorom to nič nehovorí a asi to potrebujú mať podané „polopatisticky“, detailne, čierne na bielom. A nielen oni.

Je potrebné, aby Etický kódex bol už konečne schválený NR SR a jeho porušovanie na základe vopred zadefinovaných pravidiel by mal riešiť niektorý z existujúcich výborov NR SR, alebo by sa mal konštituovať nový výbor, ktorý to bude mať v kompetencii.

Etický kódex poslanca by mal umožňovať NR SR prijať opatrenia ako napr. verejné odsúdenie, pozastavenie účasti na práci NR SR alebo dokonca vylúčenie z NR SR. Plagiátor sa môže rozhodnúť dobrovoľne odstúpiť z funkcie, aby zabránil poškodzovaniu mena inštitúcie a ochrane jej integrity. Tieto opatrenia (exaktné pravidlá) týkajúce sa porušovania Etického kódexu by mali súčasťou dokumentu doplňujúcom Etický kódex.

Ak existujú dôkazy, že sa poslanec NR SR svojej práci/publikácii (bakalárskej, diplomovej, rigoróznej, dizertačnej, habilitačnej) práci dopustil plagiátorstva, mali by byť podniknuté konkrétne kroky na riešenie tejto situácie. Dôsledky by mali byť presne definované v súlade s pravidlami NR SR, s Etickým kódexom, pravidlami vysokej školy a platnými zákonmi. Rozhodne by sa o tom nemalo rozhodovať hlasovaním v parlamente. Rozhodovať majú fakty a nie politikárčenie.

Ak poslanec získal titul na základe plagiátorstva, mal by byť konfrontovaný s akademickými následkami, ako je možnosť odobratia titulu alebo ukladania akademických sankcií. Náš vysokoškolský zákon je v tomto smere slabý, lebo prípady plagiátorstva spred roka 2021 nepostihuje. Zákon sa neriadi zásadou, že kto titul udeľuje, má právo ho aj odobrať. Nemecko a ďalšie krajiny sa riadia touto zásadou. Dvom ministrom Merkelovej vlády bol odobraný titul PhD. za plagiátorstvo po štyroch resp. dokonca až po tridsiatich troch rokoch po získaní titulu PhD. Ministri odstúpili zo svojich funkcií:  Karl-Theodor zu Guttenberg (minister obrany, 2009- 2011) a Anette Schavanová (ministerka školstva, 2005-2013). Ďalším príkladom je Pál Schmitt (maďarský prezident, 2010-2012), ktorý kvôli plagiátorstvu odstúpil z funkcie dvadsať rokov po získaní titulu PhD. Detaily o týchto prípadoch ľahko nájdete na internete.

Vo vzduchu visí otázka: Bude IX. volebné obdobie NR SR tým obdobím, v ktorom bude schválený Etický kódex a pravidlá súvisiace s jeho porušovaním? Nie som Sibyla ani Nostradamus, ale som pesimista v tejto veci.