petrus

Plagiátorské kauzy z času na čas rezonujú v médiách. Z rôznych vyjadrení často „kričí“ nepochopenie pozície a významu protokolu o kontrole originality v procesoch odhaľovania plagiátov. Protokol je len podporným nástrojom pre rozhodovanie vo veciach plagiátorstva. Protokol neodhaľuje plagiátorstvo, upozorňuje len na zhody textu práce predloženej na kontrolu s inými zdrojmi.

Každý systém je limitovaný tým, že vo svojej databáze nemá všetky existujúce dokumenty a teda nemôže nájsť všetky zhody textu. Percento zhody v protokole o kontrole originality nič nehovorí o plagiátorstve, podáva len informáciu o percente celkovej zhody s inými dokumentami a aj informáciu o individuálnych zhodách s týmito dokumentami. Zistené zhody musia byť vyhodnotené: či boli citované, či boli parafrázované, či neboli citované, či neboli parafrázované. Okrem toho je potrebné zistiť, či tam nie sú zhody, ktoré systém nenašiel. To je úloha pre posudzovateľov, oni najlepšie poznajú literatúru týkajúcu sa obhajovanej práce a mali by odhaliť aj také zhody, ktoré systém neodhalí. Až potom je možné objektívne posúdiť, či práca predložená na kontrolu originality je alebo nie je plagiátom.  

Teda rozhodnutie o plagiátorstve je vždy na človeku / komisii. Predpokladom úspešného boja proti plagiátorstvu bola, je a bude kvalitná práca školiteľov s diplomantmi. Zásadná zodpovednosť je na školiteľovi, ktorý je odborníkom v predmetnej oblasti a dobre pozná príslušnú literatúru. A samozrejme na oponentoch.

Informácie o tom, ako čítať a interpretovať „Protokol o kontrole originality“, je možné nájsť tu.

Krivé zrkadlo

Obvinenie z plagiátorstva rakúskej ministerky Ch. Aschbacherovej sa týka jej diplomovej práce na VŠ vo Wiener Neustadt, ale aj jej dizertačnej práce napísanej v nemčine a obhájenej na MTF STU. Vyjadrenie k tomuto prípadu zo strany MTF STU:

„Protokol o kontrole originality v Centrálnom registri záverečných prác vykazuje zhodu 1,15%, na základe čoho z pohľadu slovenskej legislatívy nebol žiadny dôvod prácu spochybňovať“.

Odvolávať sa na percento zhody vo väzbe na slovenskú legislatívu je nezmysel. Slovenská legislatíva nikde nehovorí o tom, že prácu so zhodou 1,15% alebo inou hodnotou je potrebné akceptovať ako originálnu. To je ozajstné nepochopenie pozície a významu protokolu o kontrole originality v procese odhaľovania plagiátov. A to po vyše desiatich rokoch rutinného využívania systému!

Práve prácam, ktoré majú veľmi nízku zhodu, je potrebné venovať zvýšenú pozornosť a hlavne vtedy, ak sú napísané v cudzom jazyku a prešli len cez slovenský systém kontroly originality.

Slovenský systém na odhaľovanie plagiátov

je orientovaný predovšetkým na práce napísané v slovenčine. Databáza dokumentov na porovnávanie v slovenčine je skutočne bohatá (z takmer 700 tisíc prác v centrálnom registri je 92% prác v slovenčine + 20 miliónov dokumentov stiahnutých z internetu). V prípade iných jazykov porovnávacia báza je oveľa slabšia – len 8% z takmer 700 tisíc prác v centrálnom registri a nie sú tam cudzojazyčné dokumenty stiahnuté z internetu.

Ako na cudzie jazyky?

V prípade cudzojazyčných prác si treba pribrať na pomoc niektorý zo zahraničných systémov. Pri ich výbere môže pomôcť článok Výsledky analýzy efektívnosti nástrojov na podporu odhaľovania plagiátov týkajúci sa rozsiahleho testovania pätnástich systémov na podporu odhaľovania plagiátov naprieč ôsmimi jazykmi (angličtina, čeština, lotyština, nemčina, slovenčina, španielčina, taliančina a turečtina).