Premiérovo mlčanie funguje ako nástroj na odkladanie konfrontácie s nepríjemnými faktami, minimalizuje politické riziko, presúva pozornosť na iné témy, ktoré sú pre vládu výhodnejšie. V politickej praxi ide o klasickú stratégiu „agenda avoidance“ – vyhýbanie sa témam, ktoré môžu oslabiť pozíciu lídra.

Nie parlament. Nie vláda. Nie politické strany. Občania sú zdrojom všetkej moci v demokracii.

Už pred vyše štyroma tisícročiami boli známe princípy etického vládnutia a efektívnej administratívy …

Hodnoty stále platné, ale …

Úlohou vládcu je zjednocovať a vládnuť so spravodlivosťou, získavať si ľudí morálne opodstatnenými prostriedkami.

Som tu hlavný a môžem si robiť čo chcem (západná demokracia). Som súčasťou väčšieho celku a musím brať ohľad aj na ostatných (reparatívna demokracia)

Sme svedkami nezodpovedných slov premiéra. Čo ho k tomu dohnalo?

Vystúpime z trajektórie neúcty, polarizácie, agresie, …? Kedy?

Zásady riadenia vlády a efektívnej verejnej správy existujú a rešpektujú sa už tisíce rokov.

Čo môže napovedať zhovievavosť M. Majerského k vystúpeniu R. Fica po atentáte?