petrus

Žijeme v dobe obrovskej expanzie zhromažďovania údajov, znalostí a nemáme jasnú predstavu o moci tých, ktorí to majú pod palcom a ani o tom, aké z toho pramenia hrozby, ako sa to dotýka nášho súkromia, našej individuality, … Je to bezprecedentná situácia ohrozujúca ľudskú autonómiu, sociálnu solidaritu a demokraciu. Čo musí spoločnosť dvadsiateho prvého storočia urobiť, aby tieto hrozby odvrátila, aby ich všetky poznala?

A kedy to vlastne začalo? Nie tak dávno, začalo to novým tisícročím, keď si niektoré spoločnosti uvedomili, že najlepším spôsobom, ako speňažiť svoje podnikanie je poskytovať používateľom reklamy podrobné informácie o ich vyhľadávaní (čosi podstatne viac ako nový Klondike). S prispením stále účinnejších technológií za pomoci umelej inteligencie sa začína hegemónia nového systému – kapitalizmu dohľadu (dozoru, sledovania), v angličtine surveillance capitalism. Aktivity  spoločností ako sú Google,  Microsoft, Apple, Facebook, Amazon (giganti) smerujú k dosiahnutiu nových zdrojov získavania údajov a zároveň k tlačeniu / postrkovaniu našich postojov k predvídateľnejším postojom.

Toto všetko a mnohé ďalšie okruhy týkajúce sa kapitalizmu dohľadu analyzuje Shoshana Zuboffová, harvardská emeritná profesorka v knihe The Age of Surveillance Capitalism (Vek kapitalizmu dohľadu (dozoru, sledovania) ) s podnadpisom The Fight for the Human Future at the New Frontier of Power (Boj o ľudskú budúcnosť na novej hranici moci).

Podľa Cambridge Dictionary pojem „surveillance capitalism“ predstavuje ekonomický systém, v ktorom produktom na predaj sú osobné údaje získané najmä z vyhľadávačov (= programy používané na vyhľadávanie informácií na internete) a platforiem sociálnych médií (= webové stránky a programy, ktoré umožňujú ľuďom komunikovať a zdieľať informácie na internete).

Kniha S. Zuboffovej (vôbec nie štíhla) je kritickou analýzou digitálnej ekonomiky, v ktorej sa osobné údaje získavajú a speňažujú bez súhlasu. Skúma dôsledky takéhoto prostredia na demokraciu, autonómiu jednotlivca a ľudskú skúsenosť. Knihu možno chápať aj ako akt digitálnej sebaobrany.

Samotná autorka charakterizuje „surveillance capitalism“ ako:

• nový ekonomický poriadok, ktorý si nárokuje ľudskú skúsenosť ako bezplatnú surovinu pre skryté obchodné praktiky,
• parazitickú ekonomickú logiku, v ktorej je produkcia tovarov a služieb podriadená novej globálnej architektúre modifikácie správania,
• nekontrolovateľnú mutáciu kapitalizmu  vyznačujúcu sa koncentráciou bohatstva, vedomostí a moci, aká nemá obdobu,
• základný rámec ekonomiky dohľadu,
• významnú hrozbu pre ľudskú prirodzenosť v dvadsiatom prvom storočí tak, ako bol priemyselný kapitalizmus v devätnástom a dvadsiatom storočí hrozbou pre prírodu,
• vznik novej inštrumentálnej moci, ktorá si uplatňuje nadvládu nad spoločnosťou,
• hnutie, ktorého cieľom je presadiť nový poriadok založený na úplnej istote,
• vyvlastnenie kritických ľudských práv.

Vývoj internetu, najmä prostredníctvom smartfónov, umožnil gigantom sledovacieho kapitalizmu rozšíriť ich pozorovacie kapacity a ich všadeprítomnosť. Telefón sa stal naším hlavným pomocníkom pri transakciách mnohých typov. Gigant sledovacieho kapitalizmu najprv nevedel, kedy a kam idete na večeru až kým ste nezačali vyhľadávať reštaurácie na TripAdvisore a už vôbec nie, čo najradšej jete, v akom čase, s akými prílohami, v spoločnosti koľkých ľudí. Teraz to všetko vie a čím viac sa dotyčná aplikácia používa, tým viac údajov a presnejších majú na predaj a môžu ich smerovať k modifikácii našich vlastných zvykov a postojov.

Giganti ovládajú akumuláciu a spracovanie informácií, najmä informácií o ľuďoch a o ich správaní. Vedia o nás veľa, ale náš prístup k ich poznatkom je obmedzený. Existujúce zákony, ktoré sa zväčša sústreďujú na ochranu súkromia a ochranu hospodárskej súťaže sú krátke na to, aby narušili rast kapitalizmu dohľadu.

Produkty a služby sledovacieho kapitalizmu sú lákadlami, ktoré lákajú používateľov, aby ich využívali a potom sa naše osobné skúsenosti / reakcie spracúvajú a predajom sú zhodnotené. Nie sme zákazníkmi ani produktmi, sme zdrojom prebytku nového systému, ktorý je založený na obrovskej asymetrii. Vie o nás všetko, ale my o ňom málo. Ak na jednej strane starý systém prosperoval na úkor prírody, nový systém prosperuje na úkor našej ľudskosti.

Ideálny svet pre kapitalizmus dohľadu je taký, v ktorom neistota neexistuje a každé naše správanie je predvídateľné alebo usmernené tak, aby jeho produkty a služby boli stopercentne garantované a fungujúce. Samozrejme cesta k tomu je ešte dlhá, ale mašinéria sa zrýchľuje a slintá, lebo stále ešte nemá prístup k mnohým cenným údajom, medzi ktorými tie najcennejšie sú údaje o zdraví.

Čo chráni gigantov pred politickým zasahovaním a kritikou? Google ako príklad:

• jedinečné schopnosti spoločnosti ako zdroja konkurenčnej výhody pri voľbách,
• zámerné zahmlievanie verejných a súkromných záujmov prostredníctvom vzťahov a agresívneho lobizmu,
• migrácia zamestnancov medzi spoločnosťou Google a štátnou  administratívou (neboli to jednotlivci, ale desiatky ľudí),
• kampaň spoločnosti Google zameraná na ovplyvňovanie akademickej práce a širšej kultúrnej diskusie, ktorá je dôležitá pre tvorbu politiky, verejnej mienky a politického vnímania s využitím najnovších technologických nástrojov na nahliadanie do ľudských životov pri spracovaní obrovského množstva osobných údajov, čo ostalo do značnej miery pre verejnosť zahalené.

Viac sa dozviete tu: The Age of Surveillance Capitalism.