Kde ste, poctivosť a dôstojnosť vo verejnej službe?

Keď bol Charles de Gaulle francúzskym prezidentom, pokladal verejné financie za posvätné a podľa toho sa aj správal. V Elyzejskom paláci neúprosne odmietal, aby štát hradil čo i len jediný jeho osobný výdavok, odmietal akékoľvek výsady vyplývajúce z funkcie.

Jeho manželka, Yvonne de Gaulle, si viedla drobný zošit, do ktorého svedomite zapisovala všetky rodinné položky: elektrinu, potraviny, odev, mydlo … Každý mesiac posielala štátnej pokladnici šek, ktorým uhrádzala tieto súkromné náklady.

Raz jej účtovník Elyzejského paláca poznamenal, že to „nie je nevyhnutné“. Ona mu len ticho odvetila: „Pane, všetko, čo nie je verejné, je súkromné. A za súkromné platíme my sami.“ Ich deťom a vnúčatám bolo zakázané využívať vládne automobily na osobné účely.

De Gaulle sa zriekol prezidentského platu a žil výlučne zo svojej vojenskej penzie. Po jeho smrti nezostalo po ňom žiadne bohatstvo — iba dom v Colombey-les-Deux-Églises, kúpený ešte pred vojnou.

Nuž, krásny príklad pravej poctivosti a dôstojnosti vo verejnej službe.

Žeby sa niekto z našich inšpiroval? Inšpirujú sa, ale inak a to po vzore jednej Dobšinského rozprávky

Kto sa bojí občana?

31.07.2026

Ten, kto sa bojí kontroly, bojí sa občana. A politik, ktorý sa bojí občana, nemá morálne právo spravovať jeho moc.

Politici sú správcami, nie vlastníkmi moci

28.07.2026

Moc sa správa inak, keď vie, že má nad sebou kontrolu a že občan má posledné slovo.

Potrebuje Slovensko švajčiarsku poistku alebo iný model?

17.07.2026

Nepotrebujeme revolúciu ani vládu ulice. Ale účinnú kontrolu politikov (každá moc to potrebuje), aby si nesprivatizovali demokraciu ako súčasná koalícia a parlamentná väčšina.