petrus

Svet potrebuje vysoko zásadových a vzdelaných ľudí, ktorí sú schopní využívať svoj intelekt a tvorivosť na rôznych pozíciách v prospech celého ľudstva. Mierové spolunažívanie, vzdelávanie, udržateľný pokrok, zdravie národov, výroba a služby ohľaduplné k životnému prostrediu, spoločnosť bez hladu, bez materiálnej a duchovnej chudoby – to je len niekoľko dôležitých oblastí, v ktorých môže iskriť ich potenciál.

Rodina a vzdelávacia infraštruktúra zohrávajú veľmi významnú a nezastupiteľnú úlohu pri ich formovaní. Je potrebné podčiarknuť, že vzdelávanie v oblasti charakteru musíme brať rovnako vážne ako odborné akademické vzdelávanie.

Tandem charakter a intelekt

Myšlienka, že charakter a intelekt by sa mali rozvíjať v tandeme je stará ako samotné vzdelávanie[1]. Výchova k charakternosti (formovanie charakteru) bola tradične základnou súčasťou učebných osnov v klasickom vzdelávaní, bola súčasťou stredovekej bakalaratúry. V európskej minulosti predpokladom pre prijatie uchádzača na vyššiu formu štúdia bol jeho charakter a zmysel pre integritu[2].

Mať väčšinu populácie s vysokou úrovňou charakteru a zároveň aj s vysokou úrovňou intelektu je zrejme nedosiahnuteľným ideálom. Je skutočne náročnou úlohou, obrovskou výzvou pre rodiny, pre vzdelávaciu infraštruktúru, pre spoločnosť, pre národy, pre krajiny, pre ľudskú rasu, aby aspoň nastúpili na cestu k tomuto ideálu.

Charakter na prvom mieste

Aké by mali byť priority v školstve? Najprv by mali byť zadefinované tie kľúčové, napríklad formovanie charakteru, kritického myslenia a kreativity. Prečo dávam charakter na prvé miesto?

Opieram sa o článok G. Platkovej-Olejárovej[3] z Prešovskej univerzity z roku 2012, v ktorom analyzovala problémy vysokého školstva a zatriedila ich do troch úrovní (makroúroveň, mezoúroveň, mikroúroveň). A v každej z nich zdrojom problémov sú hlavne ľudia, ich charaktery. Problémy popísané autorkou, ich väčšina, ešte aj dnes ťažia vysoké školstvo. Škoda, že jej analýza sa nestala bestsellerom na MŠVVaŠ SR, ale ani na vysokých školách.

Makroúroveň (súvisí s činnosťou MŠVVaŠ SR):

• nekvalitné a meniace sa zákony a legislatíva vysokého školstva (vznik niektorých  vysokých škôl v rozpore so zákonom, presýtenosť trhu vysokých škôl,  vysoké školy nepokrývajú potreby pracovného trhu)
• štúdium na vysokej škole už nie je prestíž, ale zle pochopené právo každého, čo vedie k dehonestácii vysokoškolského štúdia
• absentuje etický rámec a zodpovednostný orgán, ktorý by monitoroval dodržiavanie zákonov a etických noriem vo vysokom školstve
• viacnásobné pracovné úväzky neprispievajú k zvyšovaniu kvality
• financovanie vysokého školstva (výdavky na vedu sú nízke a dôsledkom toho je, že  vysoká škola získavajú ďalšie zdroje na základe vlastných aktivít, ktoré nie sú vždy v súlade so zákonom)
• neoprávnené zásahy, obmedzenia, zle nastavené kritériá hodnotenia kvality vysokých škôl
• lobbing predstaviteľov vysokých škôl pri udeľovaní akreditácií
• pochybné udeľovanie vedeckých titulov
• nespokojnosť pedagógov s finančným ohodnotením
• byrokracia na MŠVVaŠ SR
• schválenie vedeckého výskumu/grantu, ktorý opakuje výsledky iného grantu

Mezoúroveň (súvisí s činnosťou vysokej školy resp. fakulty):

• diskriminácia v pracovných vzťahoch
• nespravodlivá mzda
• netransparentné osobné hodnotenie a odmeňovanie
• konflikt záujmov
• korupcia
• podvody pri prijímacom konaní
• podsúvanie neúplných a zavádzajúcich informácií o vysokej škole a jej činnosti
• zadržiavanie informácií vedením  vysoká škola
• vyberanie školného v neodôvodnených prípadoch
• netransparentná činnosť akademického senátu, vychádza v ústrety záujmom jednotlivcov a nie škole
• obmedzovanie/zasahovanie vedenia do akademickej slobody učiteľov vo vedeckom výskume a v pedagogickej činnosti
• pochybné, netransparentné navrhovanie resp. schvaľovanie vedeckých titulov
• manipulácie/ovplyvňovanie pri hlasovaní vo vedeckej rade
• zámerné obmedzovanie akademických práv (študentov)
• zlé hospodárenie s majetkom školy/fakulty
• netransparentné obstarávanie a verejné súťaže
• vystupovania politikov na akademickej pôde
• porušovanie zásad výberového konania na obsadzovanie pracovných miest
• problém lojality k inštitúcii a pracovné vzťahy na iných inštitúciách v inom pomere a rozsahu ako upravuje zákon

Mikroúroveň (súvisí s individuálnym chovaním učiteľov, študentov, zamestnancov, riadiacich pracovníkov):

• nízka úroveň morálky niektorých vysokoškolských učiteľov
• sklon k plagiátorstvu a podvádzaniu v individuálnych prípadoch
• neobjektívne posudzovanie vedeckých prác z domovskej alebo inej inštitúcie
• kopírovanie projektov
• opakovanie / dupľovanie vedeckých výsledkov
• ovplyvniteľnosť druhými v prospech ich záujmu a nie záujmu inštitúcie – korupcia, konflikt záujmov pri hodnotení prác, hlasovaní, podávaní a schvaľovaní projektov
• neobjektívne a nespravodlivé hodnotenie študentov
• obmedzovanie a zasahovanie do akademickej slobody a práv iných (kolegov, spolupracovníkov)
• individuálne sklony k diskriminačnému konaniu a správaniu
• nezodpovedný prístup k plneniu pracovných povinností, krádež a poškodzovanie majetku
• poskytovanie neodborných, neúplných, neoverených informácií (aj v mene inštitúcie)
• negatívna prezentácia učiteľa na verejnosti

Autorka ďalej uvádza, že tieto úrovne na seba vzájomne nadväzujú, prelínajú sa, vzájomne súvisia, sú príčinou i následkom ďalších. Vymenované problémy nie sú zďaleka konečné, ovplyvňujú kvalitu vysokého školstva a závisia najmä od konania jednotlivcov – vysokoškolských učiteľov a všetkých, ktorí sú v nejakom vzťahu s vysokým školstvom.

Dodal by som, že nad makroúrovňou vidím ešte jednu úroveň týkajúcu sa prevládajúcich postojov v spoločnosti, ktoré formujú/deformujú konanie jednotlivcov na všetkých spomenutých troch úrovniach. Aj zákony sú určitým vyjadrením postojov v spoločnosti.

[1] Tandem character and intellect is as old as education itself

[2] Goldrick, L. (2013). Why Character Is More Important Than Intellect

[3] (Etická) analýza akademickej etiky ako profesijnej etiky v kontexte slovenského vysokého školstva