Rýchly prienik aplikácií umelej inteligencie do širokej škály ľudských aktivít má svoje plusy a mínusy. Preto mnoho štátov pripravilo národné stratégie pre umelú inteligenciu a od nich sa odvíjajú národné stratégie jednotlivých odvetví.

Poslanci by sa mali správať v súlade so zásadami slušného správania a dobrých mravov. Nie vždy je to tak.

Umelá inteligencia stáva súčasťou každodenného života, vrátane vzdelávania. Už je v školských laviciach a učitelia možno o tom ešte nevedia.

Očakáva sa, že absolventi vysokých škôl budú odborne zdatní, všeobecne zruční, schopní kriticky myslieť (budú digitálne zruční, jazykovo zdatní, schopní komunikovať na úrovní, samostatní, tvoriví, schopní prinášať nové myšlienky, pracovať v tíme, …). Ale naozaj sa dostanú k týmto schopnostiam a zručnostiam?

Vleklá choroba Slovenska: absencia dlhodobých programov

Podľa ministerstva zodpovednosť za porušovanie akademickej integrity pri záverečných prácach (plagiátorstvo, písanie prác na objednávku, …) okrem študentov majú niesť aj školitelia.

Aby sa školstvo reformovalo, musí byť nahradený súčasný model s byzantskou byrokraciou a archaickými systémami financovania.

Nové trendy – práce písané na objednávku a iné spôsoby neseriózneho štúdia.

Ministerstvo školstva a aj rektori vysokých škôl určite veľmi dobre poznajú toto stanovisko Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo: „Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo považuje plagiátorstvo za nezlučiteľné s kultúrou kvality na vysokých školách. Tolerovanie alebo zľahčovanie závažnosti plagiátorstva podkopáva dôveru verejnosti k […]

Oblasti: škola, klamstvo, politika, korupcia, zlodejina, obeť, vinník