Ak je osoba vo verejnej funkcii a zistí sa, že v jej vysokoškolskej práci sa dopustila plagiátorstva, tak morálne a sebakriticky vyspelá osoba odstúpi z funkcie. U nás to neplatí, niekedy aj vo vyspelých krajinách to neplatí.

Pohľad z výšky býva niekedy veľmi prospešný, aj pre ministerstvá a vlády …

Vlády na celom svete bojujú so sieťou služieb, ktoré na základe objednávky napíšu požadovanú prácu (seminárnu, bakalársku, diplomovú, rigoróznu, dizertačnú, …).

Čo môžeme považovať za plagiátorstvo najhrubšieho zrna?

Produkty, ktoré majú uľahčovať život, nie sú vždy dokonalé. Platí to aj pre antiplagiátorské systémy slúžiace na podporu rozhodovania vo veciach plagiátorstva.

Využívanie kreativity iných a jej vydávanie za vlastnú, sprevádza ľudstvo pravdepodobne už od čias zrodu umenia a písaného slova. Ale protagonisti tejto „kreativity“ je už odsudzované minimálne od antických čias.

Aj po vyše desiatich rokoch rutinného využívania systému na odhaľovanie plagiátov sa stretávame s úplným nepochopením pozície a významu protokolu o kontrole originality v procese odhaľovania plagiátov.