Vzostup a pád počtu PhD titulov udeľovaných v Rumunsku alebo sila jednotlivca

Od pádu železnej opony majú absolventi doktorandského štúdia v Rumunsku pracujúci v odbore, v ktorom im bol udelený titul PhD, zákonný nárok na príplatok k platu. Nie je preto prekvapujúce, že dopyt po týchto doktorátoch prudko vzrástol a množili sa aj „krivolaké“ cesty uľahčujúce ich získanie. Prekvital nepotizmus, plagiátorstvo a iné prehrešky proti akademickej bezúhonnosti, dá sa povedať, že vznikli továrne na doktoráty.

Po dvoch desaťročiach čoraz strmšieho vzostupu ročný počet udelených titulov PhD po roku 2012 začal prudko klesať. Čo to spôsobilo?

Stručne povedané: Emilia Şercan. Pôsobí ako pedagóg na fakulte žurnalistiky a vedeckej komunikácie na Bukurešťskej univerzite a zároveň je investigatívnou novinárkou. Vykonala nadľudskú prácu, keď odhalila pochybné praktiky vo vysokoškolskom prostredí a vrátila akademickú integritu do centra pozornosti akademickej obce.

Odhalila množstvo osôb z radov vysokých verejných činiteľov, ktoré získali vysokoškolské tituly prostredníctvo akademického podvodu, prostredníctvom plagiátorstva. Sú medzi nimi premiéri, ich poradcovia, ministri (zdravotníctva, vnútra, obrany a školstva), poslanci parlamentu, štátni úradníci, armádni generáli, policajní šéfovia, šéfovia tajných služieb, prokurátori, sudcovia a dokonca aj šéf Generálneho riaditeľstva boja proti korupcii.

Mnohé z týchto titulov majú na svedomí tri rumunské univerzity pripravujúce vysokoškolské kádre pre silové rezorty: Policajná akadémia, Univerzita národnej obrany a Národná spravodajská akadémia. V rokoch 2002 až 2007 tieto inštitúcie vytvorili štyri odbory doktorandského štúdia, ktoré nezodpovedali žiadnej medzinárodne uznávaným štandardom. Pokiaľ ide o Spravodajskú akadémiu E. Şercan zistila, že 42 z celkového počtu 85 dizertačných prác obhájených v rokoch 2010 až 2017 boli plagiáty.

V iných prípadoch E. Şercan predložila dôkazy o korupcii, ktoré sa týkali nielen doktorandov, ale aj ich školiteľov a aj oponentov.

Takáto práca z nej urobila neustály cieľ zastrašovacích a očierňujúcich kampaní. V roku 2019 dostala výhražnú SMS správu, ktorá sa jej vyhrážala fyzickou likvidáciou. Pri policajnom vyšetrovaní sa zistilo, že odosielateľom správy bol policajný dôstojník zamestnaný na Policajnej akadémii, ktorú práve E. Şercan podrobne skúmala a odhaľovala plagiátorov. Dôstojník priznal svoju vinu, ale povedal, že ho o to požiadal rektor akadémie A. Iacob, aby E. Şercan zastrašil. E. Şercan totiž nie dlho predtým obvinila rektora z plagiátorstva a uviedla, že 70 percent jeho dizertačnej práce je plagiátom. Rektor A. Iacob a jeho zástupca odstúpili a súd im vymeral podmienečné tresty odňatia slobody. Bolo im tiež nariadené zaplatiť odškodné E. Şercan.

Medzitým neúnavná a neohrozená E. Şercan žiadala úrady, aby zatvorili továreň na doktorandské tituly v Policajnej akadémii. V roku 2020 minister školstva pozastavil tejto akadémii právo vykonávať doktorandské vzdelávanie a v minulom roku tam bolo doktorandské štúdium zrušené.

„Systém“, ktorý vyprodukoval také obrovské množstvo doktorátov, stále hádže polená pod nohy E. Şercan , no ona sa nenechá zastrašiť. Jej neúnavné úsilie vyústilo do mnohých pozitívnych zmien v rumunskom vysokom školstve. Kritériá na zápis do doktorandského štúdia a na obhajobu doktorandských prác sú teraz oveľa prísnejšie. Výsledkom je, že mnohé dizertačné práce boli v poslednom čase na rumunských univerzitách neobhájené pre ich nízku kvalitu.

V roku 2016 bola obnovená práca celoštátnej komisie na preverovanie obvinení z plagiátorstva v dizertačných prácach, ktorá bola v roku 2012 zrušená. Doterajšia práca komisie viedla k odňatiu viac ako 60 doktorandských titulov. Od roku 2018 sú kurzy akademickej integrity povinné na všetkých rumunských univerzitách na príkaz ministra školstva.

Vlani v júli sa E. Şercan vyslovila proti iniciatíve ministra školstva zmeniť zákon, ktorý upravuje sankcie za plagiátorstvo, čím by sa historické prípady oslobodili od trestu. Potom, ako otvorený list, ktorý iniciovala, podpísalo viac ako 800 členov akademickej obce, vydal rumunský prezident Klaus Iohannis tlačovú správu, v ktorej požadoval nulovú toleranciu voči akémukoľvek odklonu od kultúry integrity v akademickej obci a požiadal ministra školstva, aby to vzal do úvahy a podľa toho konal.

V roku 2019 získala E. Şercan prvú výročnú cenu Európskej siete pre akademickú integritu (European Network for Academic Integrity) za záslužnú činnosť v oblasti akademickej integrity.

Keď prekvitá korupcia, podvody čestní ľudia sa môžu cítiť bezmocní. Zmeny, ktoré dosiahla E. Şercan poukazujú na to, že s odhodlaním, odvahou, vôľou a nezlomnosťou môžu aj jednotlivci posunúť systém k lepšiemu. Je to obdivuhodný príklad.

Zdroj: A one-woman crusade has turned Romania’s tide of plagiarism

Analytik dneška z roku 1609: W. Shakespeare

18.02.2026

... keď prostá pravda je na smiech ...

We, the plebeians, think for ourselves

14.02.2026

Not the parliament. Not the government. Not political parties. Citizens are the source of all power in a democracy.

My, plebejci, myslíme si svoje

13.02.2026

Nie parlament. Nie vláda. Nie politické strany. Občania sú zdrojom všetkej moci v demokracii.

vojna na Ukrajine, Zelenskyj, Merz, Macron

Merz hovorí o trpkej pravde vojny. Povedal, čo naozaj ukončí konflikt na Ukrajine

19.02.2026 10:45

Doposiaľ sa nedosiahla dohoda v kľúčových sporných bodoch Ukrajiny a Ruska.

voľby do VÚC, Komunálne voľby 2022, volebná urna,

Primátorov, šéfov krajov a regionálnych poslancov si budeme voliť 24. októbra

19.02.2026 10:43

Voľby zástupcov v mestách, obciach a samosprávnych krajoch budú opäť spojené, konať sa teda budú v jeden deň.

vlaky

12 500 eur platil kešom. Policajti znovu vyšetrujú ministra Šutaja Eštoka pre jeho výlet na preteky F1

19.02.2026 10:36

Vyšetrovateľ vec pôvodne odmietol a jeho rozhodnutie následne potvrdil prokurátor.

Pellegrini

Pellegrini na samite v Naí Dillí: AI nesmie zostať v rukách hŕstky ľudí, ako sú korporácie či úzka elita

19.02.2026 10:22

Pellegrini v Indii varoval pred nadvládou elít nad AI. Slovensko chce vďaka lacnej energii a projektu AI Factory patriť k digitálnym lídrom regiónu.