Vzostup a pád počtu PhD titulov udeľovaných v Rumunsku alebo sila jednotlivca

Od pádu železnej opony majú absolventi doktorandského štúdia v Rumunsku pracujúci v odbore, v ktorom im bol udelený titul PhD, zákonný nárok na príplatok k platu. Nie je preto prekvapujúce, že dopyt po týchto doktorátoch prudko vzrástol a množili sa aj „krivolaké“ cesty uľahčujúce ich získanie. Prekvital nepotizmus, plagiátorstvo a iné prehrešky proti akademickej bezúhonnosti, dá sa povedať, že vznikli továrne na doktoráty.

Po dvoch desaťročiach čoraz strmšieho vzostupu ročný počet udelených titulov PhD po roku 2012 začal prudko klesať. Čo to spôsobilo?

Stručne povedané: Emilia Şercan. Pôsobí ako pedagóg na fakulte žurnalistiky a vedeckej komunikácie na Bukurešťskej univerzite a zároveň je investigatívnou novinárkou. Vykonala nadľudskú prácu, keď odhalila pochybné praktiky vo vysokoškolskom prostredí a vrátila akademickú integritu do centra pozornosti akademickej obce.

Odhalila množstvo osôb z radov vysokých verejných činiteľov, ktoré získali vysokoškolské tituly prostredníctvo akademického podvodu, prostredníctvom plagiátorstva. Sú medzi nimi premiéri, ich poradcovia, ministri (zdravotníctva, vnútra, obrany a školstva), poslanci parlamentu, štátni úradníci, armádni generáli, policajní šéfovia, šéfovia tajných služieb, prokurátori, sudcovia a dokonca aj šéf Generálneho riaditeľstva boja proti korupcii.

Mnohé z týchto titulov majú na svedomí tri rumunské univerzity pripravujúce vysokoškolské kádre pre silové rezorty: Policajná akadémia, Univerzita národnej obrany a Národná spravodajská akadémia. V rokoch 2002 až 2007 tieto inštitúcie vytvorili štyri odbory doktorandského štúdia, ktoré nezodpovedali žiadnej medzinárodne uznávaným štandardom. Pokiaľ ide o Spravodajskú akadémiu E. Şercan zistila, že 42 z celkového počtu 85 dizertačných prác obhájených v rokoch 2010 až 2017 boli plagiáty.

V iných prípadoch E. Şercan predložila dôkazy o korupcii, ktoré sa týkali nielen doktorandov, ale aj ich školiteľov a aj oponentov.

Takáto práca z nej urobila neustály cieľ zastrašovacích a očierňujúcich kampaní. V roku 2019 dostala výhražnú SMS správu, ktorá sa jej vyhrážala fyzickou likvidáciou. Pri policajnom vyšetrovaní sa zistilo, že odosielateľom správy bol policajný dôstojník zamestnaný na Policajnej akadémii, ktorú práve E. Şercan podrobne skúmala a odhaľovala plagiátorov. Dôstojník priznal svoju vinu, ale povedal, že ho o to požiadal rektor akadémie A. Iacob, aby E. Şercan zastrašil. E. Şercan totiž nie dlho predtým obvinila rektora z plagiátorstva a uviedla, že 70 percent jeho dizertačnej práce je plagiátom. Rektor A. Iacob a jeho zástupca odstúpili a súd im vymeral podmienečné tresty odňatia slobody. Bolo im tiež nariadené zaplatiť odškodné E. Şercan.

Medzitým neúnavná a neohrozená E. Şercan žiadala úrady, aby zatvorili továreň na doktorandské tituly v Policajnej akadémii. V roku 2020 minister školstva pozastavil tejto akadémii právo vykonávať doktorandské vzdelávanie a v minulom roku tam bolo doktorandské štúdium zrušené.

„Systém“, ktorý vyprodukoval také obrovské množstvo doktorátov, stále hádže polená pod nohy E. Şercan , no ona sa nenechá zastrašiť. Jej neúnavné úsilie vyústilo do mnohých pozitívnych zmien v rumunskom vysokom školstve. Kritériá na zápis do doktorandského štúdia a na obhajobu doktorandských prác sú teraz oveľa prísnejšie. Výsledkom je, že mnohé dizertačné práce boli v poslednom čase na rumunských univerzitách neobhájené pre ich nízku kvalitu.

V roku 2016 bola obnovená práca celoštátnej komisie na preverovanie obvinení z plagiátorstva v dizertačných prácach, ktorá bola v roku 2012 zrušená. Doterajšia práca komisie viedla k odňatiu viac ako 60 doktorandských titulov. Od roku 2018 sú kurzy akademickej integrity povinné na všetkých rumunských univerzitách na príkaz ministra školstva.

Vlani v júli sa E. Şercan vyslovila proti iniciatíve ministra školstva zmeniť zákon, ktorý upravuje sankcie za plagiátorstvo, čím by sa historické prípady oslobodili od trestu. Potom, ako otvorený list, ktorý iniciovala, podpísalo viac ako 800 členov akademickej obce, vydal rumunský prezident Klaus Iohannis tlačovú správu, v ktorej požadoval nulovú toleranciu voči akémukoľvek odklonu od kultúry integrity v akademickej obci a požiadal ministra školstva, aby to vzal do úvahy a podľa toho konal.

V roku 2019 získala E. Şercan prvú výročnú cenu Európskej siete pre akademickú integritu (European Network for Academic Integrity) za záslužnú činnosť v oblasti akademickej integrity.

Keď prekvitá korupcia, podvody čestní ľudia sa môžu cítiť bezmocní. Zmeny, ktoré dosiahla E. Şercan poukazujú na to, že s odhodlaním, odvahou, vôľou a nezlomnosťou môžu aj jednotlivci posunúť systém k lepšiemu. Je to obdivuhodný príklad.

Zdroj: A one-woman crusade has turned Romania’s tide of plagiarism

Čo spoločné má film Mlčanie jahniat s R. Ficom? A čo na to Ústava

29.03.2026

Premiérovo mlčanie funguje ako nástroj na odkladanie konfrontácie s nepríjemnými faktami, minimalizuje politické riziko, presúva pozornosť na iné témy, ktoré sú pre vládu výhodnejšie. V politickej praxi ide o klasickú stratégiu „agenda avoidance“ - vyhýbanie sa témam, ktoré môžu oslabiť pozíciu lídra.

Ľudská myseľ: najnebezpečnejšia zbraň aj najväčšia nádej / Human Mind: The Most Dangerous Weapon and the Greatest Hope

23.03.2026

Ľudská myseľ dokáže ospravedlniť takmer čokoľvek. Ako je to možné? Psychiater Douglas Kelley hľadal odpoveď v norimberských celách a našiel ju tam, kde ju nikto nečakal: v nás samých. Práve v tejto schopnosti presvedčiť seba samého spočíva jej najväčšie nebezpečenstvo a aj najväčšia nádej.

Ústavná ochrana vody

20.03.2026

Voda je strategické bohatstvo, ktorého hodnota bude s časom len rásť. Zaslúži si ochranu aj na úrovni ústavy. Postarajme sa o to!

zelenskyj

Kyjev ponúkol Moskve energetické prímerie, návrh odovzdali Američania

06.04.2026 21:39

Ukrajinský prezident už skôr uviedol, že Ukrajina je pripravená pristúpiť na prímerie počas veľkonočných sviatkov, prípadne k energetickému prímeriu.

Robert Fico

Fico: Bojujeme za sprevádzkovanie Družby. USA strácajú kontrolu nad vojnou v Iráne a situácia s ropou a plynom sa naďalej zhoršuje

06.04.2026 21:28

Premiér si pripomenie boj proti fašizmu v Bratislave, Dachau aj v Moskve.

Trump US Iran

Irán môžeme zničiť počas jedinej noci, hrozí Trump. Podľa Hegsetha čaká krajinu najhoršie bombardovanie od začiatku vojny

06.04.2026 20:25, aktualizované: 23:20

Prezident USA tiež informoval, že na záchrane posádky zostrelenej stíhačky sa podieľalo vyše 170 lietadiel.

Srbsko Maďarsko plynovod výbušniny nález Kanjiža

Šéf srbskej plynárenskej spoločnosti Srbijagas: Cieľom výbušnín v Kanjiži bolo zanechať Maďarsko a Slovensko bez plynu

06.04.2026 19:30

Srbský prezident Aleksandar Vučič v nedeľu oznámil, že armáda a polícia našli výbušniny „niekoľko stoviek metrov“ od plynovodu vedúceho do Maďarska.