Sloboda prejavu nie je licenciou na beztrestné klamstvo.

Premiérovo mlčanie funguje ako nástroj na odkladanie konfrontácie s nepríjemnými faktami, minimalizuje politické riziko, presúva pozornosť na iné témy, ktoré sú pre vládu výhodnejšie. V politickej praxi ide o klasickú stratégiu „agenda avoidance“ – vyhýbanie sa témam, ktoré môžu oslabiť pozíciu lídra.

Najväčším rizikom nie je otvorené zlo, ale jeho postupná normalizácia.

Nie parlament. Nie vláda. Nie politické strany. Občania sú zdrojom všetkej moci v demokracii.

Občianska kontrola nad parlamentom = 42 % zrušených zákonov.

Poučíme sa z overeného modelu priamej demokracie?

Nové technológie prinášajú pozitíva i negatíva na ktoré je potrebné reagovať rýchlo, čo asi nie je náš prípad.

Kto udeľuje titul, má právo titul aj odňať. U nás to neplatí.

Politika a spoločnosť nie je to isté. Politická scéna je polarizovaná, spoločnosť nemá dva póly, má podstatne viac názorových odtieňov v ktorých sa odráža názorová pluralita.

Vystúpime z trajektórie neúcty, polarizácie, agresie, …? Kedy?