Premiérovo mlčanie funguje ako nástroj na odkladanie konfrontácie s nepríjemnými faktami, minimalizuje politické riziko, presúva pozornosť na iné témy, ktoré sú pre vládu výhodnejšie. V politickej praxi ide o klasickú stratégiu „agenda avoidance“ – vyhýbanie sa témam, ktoré môžu oslabiť pozíciu lídra.

Ľudská myseľ dokáže ospravedlniť takmer čokoľvek. Ako je to možné? Psychiater Douglas Kelley hľadal odpoveď v norimberských celách a našiel ju tam, kde ju nikto nečakal: v nás samých. Práve v tejto schopnosti presvedčiť seba samého spočíva jej najväčšie nebezpečenstvo a aj najväčšia nádej.

Najprv príde prísľub bleskového riešenia, potom rázne ultimátum a nakoniec tiché priznanie, že to potrvá oveľa dlhšie.

Politici si musia uvedomiť, že oni nie sú aristokrati s neobmedzenou mocou.

O jednom citáte J. A. Komenského.

Najväčším rizikom nie je otvorené zlo, ale jeho postupná normalizácia.

… keď prostá pravda je na smiech …

Nie parlament. Nie vláda. Nie politické strany. Občania sú zdrojom všetkej moci v demokracii.

Magyar alebo Orbán?

Kde zaradiť Trumpa? Čo má s ním spoločné Fico?