petrus

K útoku na Irán sa najkritickejšie vyjadrilo Španielsko: Vyjadrili nesúhlas s eskaláciou; preferencia diplomatického riešenia; odmietli priame zapojenie; obmedzenia použitia základní.

Silní podporovatelia útoku

USA
Biely dom vyhlásil, že útok bol „legitímnou odpoveďou na iránsku agresiu“ a bude pokračovať, kým „nebudú splnené všetky ciele“. Odsúdili iránske útoky ako „nevyprovokované a destabilizujúce“.

Izrael
Izraelská vláda označila operáciu za „nevyhnutnú pre národnú bezpečnosť“.

Spojené kráľovstvo
Podporilo USA a Izrael politicky. Vyhlásilo, že útok bol „primeranou reakciou na iránske hrozby“. Neskôr poskytlo obmedzenú logistickú podporu (nie plnú).

Kanada
Vyjadrila „plné pochopenie pre obranné kroky USA a Izraela“. Politická podpora, bez vojenskej účasti.

Austrália
Podporila USA ako spojenca. Vyhlásila, že útok bol „v súlade s právom na sebaobranu“.

Japonsko
Opatrne, ale schvaľujúco, označilo útok za „pochopiteľnú reakciu“ na iránsku eskaláciu.

Južná Kórea
Podporila USA ako strategického spojenca. Vyhlásila, že útok bol „legitímny v kontexte regionálnej bezpečnosti“.

Tichá / nepiama podpora

Saudská Arábia
Neodsúdila útok, čo je v kontexte regiónu tichá podpora. Vyhlásila, že „Irán nesie zodpovednosť za eskaláciu“.

Spojené arabské emiráty
Podobne ako Saudská Arábia: žiadne odsúdenie, skôr implicitná podpora. Vyhlásili, že „situácia je dôsledkom iránskych krokov“.

India
Neodsúdila útok. Vyjadrila „pochopenie pre bezpečnostné potreby USA a Izraela“. Zároveň vyzvala na deeskaláciu.

NATO
Nezapojilo sa, ale vyhlásilo, že USA majú právo na obranu. Vyjadrilo pochopenie pre operáciu.

Časť G20 (západní členovia + niektoré ázijské štáty)
Nevydala spoločné stanovisko, ale: USA, UK, Kanada, Austrália, Japonsko, Južná Kórea, Saudská Arábia, India – schvaľujúce alebo neutrálne s pochopením. Tým pádom väčšina západných členov G20 útok podporila.

…

Väčšina sveta iránske kroky kritizovala alebo sa od nich dištancovala. Iránsku reakciu niektoré štáty a organizácie podporili, obhajovali alebo ju označili za legitímnu sebaobranu.

Rusko
Vyhlásilo, že iránska reakcia bola „pochopiteľná a vyprovokovaná predchádzajúcimi útokmi“. Obvinilo USA a Izrael z eskalácie.

Čína
Neodsúdila Irán. Vyhlásila, že „Irán má právo reagovať na agresiu“ a obvinila USA z destabilizácie regiónu.

Sýria
Plne podporila iránske kroky. Označila ich za „legitímnu odpoveď na izraelskú agresiu“.

Libanon (vláda + Hizballáh)
Hizballáh otvorene podporil iránske útoky. Libanonská vláda ich neodsúdila a označila za „dôsledok izraelských akcií“.

Irak (časť vlády + šiitské milície)
Oficiálna vláda bola neutrálna, ale silné frakcie v parlamente a PMF milície útok podporili. Označili ho za „odpoveď na porušenie suverenity“.

Jemen (Húsiovia)
Plná podpora Iránu. Vyhlásili, že útok bol „spravodlivý a potrebný“.

Katar (mierna podpora)
Neodsúdil iránske akcie. Vyhlásil, že „Irán reagoval na provokáciu“ a obvinil Izrael z eskalácie.

BRICS – časť členov
Rusko a Čína v rámci BRICS podporili iránsku reakciu. Spoločné vyhlásenie BRICS bolo neutrálne, ale tieto dve krajiny boli jednoznačne na strane Iránu.

OIC – časť členských štátov
Organizácia ako celok bola neutrálna, ale viaceré moslimské štáty (Sýria, Irak, Jemen, Katar) v rámci OIC podporili iránske kroky.

Šiitské regionálne bloky
Neformálne, ale významné Hizballáh (Libanon), PMF / Hashd al‑Shaabi (Irak), Húsiovia (Jemen) – všetci označili iránsku reakciu za „legitímnu obranu“.

KTO IRÁN PODPORIL NAJSILNEJŠIE?
Rusko, Čína, Sýria, Hizballáh (Libanon), Húsiovia (Jemen), Iracké šiitské milície

KTO IRÁN PODPORIL LEN NEPRIAMO?
Katar, časť irackej vlády, niektoré štáty OIC (bez explicitného schválenia)

Nasleduje tabuľka reakcií európskych štátov, štátov bývalého ZSSR a niektorých medzinárodných organizácií.