Premiérovo mlčanie funguje ako nástroj na odkladanie konfrontácie s nepríjemnými faktami, minimalizuje politické riziko, presúva pozornosť na iné témy, ktoré sú pre vládu výhodnejšie. V politickej praxi ide o klasickú stratégiu „agenda avoidance“ – vyhýbanie sa témam, ktoré môžu oslabiť pozíciu lídra.

Ľudská myseľ dokáže ospravedlniť takmer čokoľvek. Ako je to možné? Psychiater Douglas Kelley hľadal odpoveď v norimberských celách a našiel ju tam, kde ju nikto nečakal: v nás samých. Práve v tejto schopnosti presvedčiť seba samého spočíva jej najväčšie nebezpečenstvo a aj najväčšia nádej.

Najväčším rizikom nie je otvorené zlo, ale jeho postupná normalizácia.

Dejiny sa presne neoopakujú, ale sú tu mrazivé paralely medzi Trumpom a Hitlerom a zároveň sú signálmi erózie demokratických noriem.

Som tu hlavný a môžem si robiť čo chcem (západná demokracia). Som súčasťou väčšieho celku a musím brať ohľad aj na ostatných (reparatívna demokracia)