Blížime sa zase k tomuto stavu?

Dvaja prezidenti – nezlučiteľné vnímanie sveta a vlastnej krajiny.

Premiérovo mlčanie funguje ako nástroj na odkladanie konfrontácie s nepríjemnými faktami, minimalizuje politické riziko, presúva pozornosť na iné témy, ktoré sú pre vládu výhodnejšie. V politickej praxi ide o klasickú stratégiu „agenda avoidance“ – vyhýbanie sa témam, ktoré môžu oslabiť pozíciu lídra.

Ľudská myseľ dokáže ospravedlniť takmer čokoľvek. Ako je to možné? Psychiater Douglas Kelley hľadal odpoveď v norimberských celách a našiel ju tam, kde ju nikto nečakal: v nás samých. Práve v tejto schopnosti presvedčiť seba samého spočíva jej najväčšie nebezpečenstvo a aj najväčšia nádej.

Voda je strategické bohatstvo, ktorého hodnota bude s časom len rásť. Zaslúži si ochranu aj na úrovni ústavy. Postarajme sa o to!

Jedine Španielsko sa celkom otvorene postavilo proti útoku na Irán. Ostatok sveta reagoval viac-menej „diplomaticky“, samozrejme okrem podporovateľov USA a Izraela.

Najprv príde prísľub bleskového riešenia, potom rázne ultimátum a nakoniec tiché priznanie, že to potrvá oveľa dlhšie.

Držať sa pravdy je pre politikov niekedy úloha nad ich sily. A týka sa to aj tých z EÚ.

Ochrana vody a pôdy nie je vedľajšia téma – je to základ zdravého života. Bude o to lepšia, čím viac odpadových vôd vyčistíme.

Politici si musia uvedomiť, že oni nie sú aristokrati s neobmedzenou mocou.