petrus

Naši „dolní i horní“ susedia sa dnes vracajú ku konceptu historizmu, ktorý vychádza z ideologickej predstavy, že národné i štátne dejiny majú dopredu daný zmysel a smerujú k „Bohom danému cieľu, ktorý určil ich národom“. Maďarsko a Poľsko sa snažia propagandisticky predstavovať „nové stredoeurópske hodnoty“ voči EÚ a redefinovať „ich tradičné hodnoty“. 

Zaujímavý detail: maďarská štátna televízia M1 každý deň zahrá maďarskú štátnu hymnu a v záberoch sa objaví – čuduj sa svete už niekoľko rokov – bratislavský hrad. To nie je banalita. Je to susedské priateľské gesto? Ťažko, to je skôr vízia/cieľ Vikora Orbána, že raz obnoví Veľké Maďarsko.

Pri návšteve V. Orbána v Bratislave sa R. Fico ani slovkom o tom nezmienil. Silná káva, naozaj. Naši kompetentní tu asi nežijú – vláda, diplomati – alebo stratili reč, alebo poľahli Viktorovmu čaru.

Dnes v Budapešti vo verejnom priestore môžete nájsť mapu Uhorska, kde sú slovenské mestá v maďarčine. Ďalšie gesto priateľstva alebo šírenie názorov s cieľom ovplyvniť obyvateľstvo s cieľom udržať vo vedomí ideu Veľkého Maďarska?

Viktor to nikdy nepovedal otvorene, vždy sa skrýva za kultúrnu identitu a ochranu práv Maďarov v zahraničí a len tak BTW používa symboliku Veľkého Maďarska – mapy, šály, pamätníky. Stručne povedané – provokuje.

Viktor je podľa mňa fiškus. Čaká v závetrí ale pritom si neúnavne buduje dobré vzťahy so mocnými, ktorí už ukázali, ako sa ide na vec. To je vítaný precedens pre neho. Kto vie, o čom všetko s nimi debatoval. Iste sa to nedostalo do verejnosti.

…

BTW, pekne a s patričným nadhľadom to charakterizoval Milan Lasica:

“Rozmýšľal som o Portugalcoch. Ak už má niekto dôvod žialiť za veľkou minulosťou, sú to oni. A zdá sa, že tomu nepodliehajú, tak ako napríklad Maďari. Nie je to pre nich trauma. Pravda je, že veľkú minulosť mali asi pred tristo rokmi a Maďari pred sto. Takže Maďari majú ešte dvesto rokov na zmierenie sa s osudom.”

Trochu histórie

Poľsko a Maďarsko mali v 30. rokoch medzi sebou priateľské vzťahy a zdieľali záujem oslabiť ČSR, ktorá im bránila v priamom styku; ak by sa slovenské územie ďalej rozčlenilo alebo ak by sa vytvorili maďarské zóny na juhu a poľské zóny na severe, vznikla by priama hranica medzi Varšavou a Budapešťou. Tento scenár bol podporovaný aj geopolitickým tlakom Nemecka a Talianska, ktoré viedli k arbitrážam a tolerovali revizionistické kroky v strednej Európe.