petrus

V závere príspevku Slovenské vody liečivé (1) som sa zmienil o Jurajovi Wernherovi, autorovi šťúplej, ale významnej práce „De admirandis Hungariae aquis Hypomnemation“ (Krátka správa o podivuhodných vodách Uhorska, vydaná v Bazileji, 1549). V práci popisuje minerálne a termálne vody v Uhorsku a teda aj na Slovensku. Jeho práca sa stala základom pre uplatňovanie vedeckého prístupu pri poznávaní liečivých účinkov minerálnych vôd a pre rozvoj kúpeľníctva. Obsahuje nielen charakteristiky v tej dobe jemu známych minerálnych prameňov na území Uhorska, ale podáva aj vysvetlenie o ich vzniku. 

Cieľom príspevku je priblížiť čitateľovi osobnosť J. Wernhera a bližšie sa pozrieť na slovenské podivuhodné vody popísané v jeho práci. 

Od druhej polovice 16. storočia je J. Wernher veľmi často citovaným autorom v nemeckej, talianskej i francúzskej literatúre o Uhorsku. Popularitu jeho práce dokumentuje jej pätnásť vydaní, čo je skutočne ojedinelým publikačný úspechom: 

• v latinčine 9 vydaní – 1551, 1556, 1557, 1563, 1571, 1591, 1595, 1600, 1746,  
• v nemčine 6 vydaní – 1558, 1563, 1567, 1576, 1576, 1579.  

Juraj Wernher (1497-1567) pochádza zo sliezskeho mesta Paczków v Poľsku. Po ukončení štúdií na univerzite vo Wittenbergu 1511-1514 a na Jagellonskej univerzite v Krakove 1515-1519 zakotvil a celý život pôsobil na východnom Slovensku (pravdepodobne od roku 1524, pochovaný je v Prešove), kde zastával rôzne posty (Šariš, Spiš) – v Prešove notár, člen mestskej rady, rektor prešovskej mestskej školy, prefekt Šariša so sídlom na Šarišskom hrade, radca Spišskej komory. Mal dôveru panovníka Ferdinanda I. Habsburského, zastával funkciu kráľovského radcu. Okolo roku 1538 bol vymenovaný panovníkom za správcu kráľovských príjmov v Hornom Uhorsku. Bol zodpovedný za výber daní, príjmov z baní, ciel, skladov soli a ďalších hospodárskych zdrojov. V službách panovníka pôsobil aj ako diplomat. Popri tom si ešte našiel čas na literárnu tvorbu. Patrí medzi najvýznamnejších humanistov a polyhistorov pôsobiacich v Uhorsku v 16. storočí. Tento renesančný učenec a diplomat, bol všestrannou osobnosťou, jeho kvality oceňoval nielen panovník a jeho administratíva, ale aj odborná obec. Ján Bocatius ho prirovnal k Solónovi, Matej Bel sa o ňom vyjadril ako o mužovi, ktorý vynikal neobyčajnou učenosťou.

Poznámka:

Ján Bocatius (lat. Johannes Bocatius) pôvodným menom Jan Bock, 1569–1621, bol uhorský humanistický básnik, pedagóg a diplomat pôsobiaci na území dnešného východného Slovenska.

Solón (starogrécky Σόλων), žil približne v rokoch 630 – 560 pred n. l., aténsky politik (archont a diallaktes – „zmierovateľ“), reformátor a básnik; patril medzi tzv. siedmich mudrcov starovekého Grécka; je považovaný za zakladateľa aténskej demokracie.

Matej Bel (lat. Matthias Belius) slovenský polyhistor, encyklopedista, pedagóg a evanjelický farár, významná osobnosť uhorského osvietenstva, Magnum decus Hungariae – Veľká ozdoba Uhorska, 1684-1749. 

Práca „De admirandis Hungariae aquis Hypomnemation” je klenotom uhorskej vedy, predstavuje most medzi renesančnou vedou, medicínou a včasno-novovekou štátnou administráciou. Stala sa základom pre neskoršie práce o kúpeľníctve a minerálnych vodách. 

J. Wernher opisuje Uhorsko ako krajinu oplývajúcu mimoriadnym bohatstvom termálnych prameňov. Tvrdí, že žiadna iná krajina sa nemôže pochváliť takým množstvom vodných zdrojov a predovšetkým ich výnimočnými liečivými účinkami.

***

Práca „Hypomnemation de aquis in Scepusio admirandis” (Krátka správa o podivuhodných vodách na Spiši) predchádzala prácu „De admirandis Hungariae aquis Hypomnemation” a text prvej práce je použitý v rozsiahlejšej druhej práci. Rok vydania prvej práce (v nej nie je uvedený rok vydania) je podľa J. Balegovej je okolo roku 1548.  

Podľa WorldCat prvá práca bola vydaná pred 19. júnom 1548, keďže takto je datovaná poznámka Achilla Pirmina Gassera (1505 – 1577) v jeho exemplári Wernherovej práce. Pirmin bol významným nemeckým humanistom, lekárom a podporovateľom Kopernika. 

Máme dva preklady „Hypomnemation de aquis in Scepusio admirandis” do slovenčiny:

• Augustín Rebro, Podivuhodné vody na Spiši, Osveta, 1980
• Jana Balegová, Krátka správa o podivuhodných vodách na Spiši, 2014. In: Jazyk a kultúra, číslo 17-18

***

Mnohé odborné i populárne publikácie uvádzajú , že J. Wernher popisuje 22 lokalít minerálnych prameňov na Slovensku (pri druhom, pozornejšom čítaní som nadobudol dojem, že je ich viac). Spomenuté sú aj neslovenské lokality, je ich však výrazne menej, len 5: pramene v Budíne, v Pešti, prameň vo Vespréme, pramene v Ostrihome a vo Varadíne.

Poznámka:  Najstaršia zmienka o 22 lokalitách, ktorú som našiel, je v článku Augustína Rebra z roku 1983: Slovenské kúpele a minerálne vody v diele Mateja Bela.

Pozrieme sa teraz bližšie na lokality, ktoré opisuje J. Wernher. Opierať sa budeme o originál „De admirandis Hungariae aquis Hypomnemation” (vydanie z roku 1551 si môžete prelistovať) a o dva slovenské preklady:

• O podivuhodných vodách Uhorska, preklad od Jána Košeckého s odbornými poznámkami Augustína Rebra, Osveta, 1974
• Krátka správa o podivuhodných vodách Uhorska, preklad a poznámky od Jany Balegovej, publikované v Knižnica Slovenskej literatúry, Latinský humanizmus, Ústav slovenskej literatúry SAV, Kalligram, 2008

Lokality prameňov opisované  J. Wernherom sa nedajú vždy jednoznačne identifikovať, lebo autor často popisuje miesto prameňa pomocou slov: je to neďaleko, blízko, v blízkosti, pri. To, aké argumenty viedli autorov poznámok k identifikácii lokality nie je uvedené. V niektorých prípadoch sú si istí, v niektorých nie (vtedy uvádzajú lokalitu ako pravdepodobnú). Práca, ktorá by argumentačne podporila identifikáciu lokalít a v prípade nejednoznačnosti by uviedla najpravdepodobnejšie alternatívy by bola určite prospešná.

Identifikáciu lokalít komentujem v prípade, že majú autori poznámok majú rôzne názory a tiež v prípade, že som dospel k odlišným zisteniam.

A. Termálne vody

1. Calidae in Pesthien in ripa Vagi – Termálne vody v Piešťanoch na brehu Váhu

Piešťany na brehu Váhu nad Hlohovcom / Galgocium sú spomenuté ako prvé, už vtedy boli známe svojimi termálnymi prameňmi s liečivou silou, ktorou prekonávajú všetky ostatné termálne pramene v Uhorsku.

2. Calidae prope Trincinum – Termálne vody pri Trenčíne

Termálne pramene sú aj neďaleko hradu Trenčín (castro Trincinio), ktorý leží na brehu tej istej rieky Váh nad Hlohovcom / Galgocium – Trenčianske Teplice.

3. Calidae ad Baimocz – Termálne vody pri Bojniciach

Neďaleko od Váhu sú termálne vody pri Bojnickom zámku.

4. Calidae ad Stubnam – Termálne vody pri osade Štubňa

V Turčianskej župe takmer v rovnakej vzdialenosti od Váhu sú termálne pramene pri osade Štubňa (dnes je časťou Turčianskych Teplíc). 

Veľmi podobné týmto sú teplé pramene medzi Kremnicou / Crénicia a Štiavnicou / Semnicia.

5. Pramene vyvierajú zo skaly utvorenej takým spôsobom, že kúpajúcim poskytuje skala strechu a tieň – Sklené Teplice.

6. Pri Štiavnici / Semnicia sú teplé pramene nazývané Roselinae. Kanály, cez ktoré tečú a drevené lavice sú pokryté usadeným kameňom takže vyzerajú ako kamenné – Vyhne.

B. Vlažné vody

7. Tepidae ad Diui Ioannis – Vlažné pramene v Liptovskom Jáne.

V Liptovskej župe pri obci Diui Ioannis (Svätý Ján), dnes Liptovský Ján sa nachádza vlažný prameň. Voda z neho prudko tryská.

C. Vody rozožierajúce železo

8. Aqua ferrum rodens – Voda rozožierajúca železo

Vody rozožierajúce železo (tzv. cementačné vody) sú pri Smolníku / ad Smolniciam na Spiši.  

Poznámka: Cementačné vody (alebo cementačné pramene) sú minerálne vody bohaté na rozpustené kovy, predovšetkým meď, železo, zinok a iné ťažké kovy, ktoré pri kontakte s inými kovmi (najčastejšie železom) vyzrážajú kov vo forme kovového povlaku alebo usadeniny.

D. Vody meniace sa na kameň

Takých je na Spiši veľa, poznamenáva J. Wernher.

9. Jeden taký prameň je pri osade, ktorú spišskí Nemci nazvali podľa šumu potoka Rauschenbach (rauschen = šumieť, bach = potok), skomolene Rauschepach – dnes Vyšné Ružbachy.

10.  Druhý takýto prameň je pri osade, ktorá sa volá Ioannis – Jánova. Autori poznámok ju stotožňujú s Gánovcami, lenže Villa Ioannis / Villa Johannis je historické meno obce Jánovce, ktorá je 5 km od Gánoviec. Takže Ioannis nemožno stotožniť s Gánovcami.

11.  Ďalší takýto prameň je pri osade Diui Andreae – Svätý Ondrej, dnes Ondrej, časť obce Hôrka.

12.  Prameň známejší ako tie ostatné je v blízkosti Spišského hradu (prope arcem Zepusiensem ad aedem diui Martini), pri chráme sv. Martina – to je dnešná Sivá Brada neďaleko Spišskej kapituly, kde je chrám sv. Martina.

Poznámka: Vody, čo ukladajú kameň (lapidescentes aquae) sú minerálne vody bohaté na vápnik, najčastejšie uhličitan vápenatý (CaCO₃), ktorý sa za určitých podmienok vyzráža z vody a tvorí usadeniny (napr. travertín, sinter). Tieto vody dokážu obaliť rastliny, predmety alebo dokonca živočíchy vrstvou vápenca.

E. Vody v lete ľadové

13.  Aqua aestate glaciata – Voda v lete chladená ľadom

V hore susediacej s hradom je vo vnútri akejsi jaskyne voda v zime nezamrznutá a v lete mrzne tak, že ľad odtiaľ berú na chladenie nápojov z malých jaskynných dutín v travertínových svahoch Dreveníka.

A. Rebro vychádzal z prekladu J. Košeckého, kde prekladateľ preložil pasáž uvedenú vyššie nesprávne (v jeho preklade sa nič nehovorí o susedstve hradu, ale o súvislom horskom hrebeni) a to ho asi doviedlo k tvrdeniu, že ide o Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Preklad A. Balegovej je korektný a dedukovala, že ide o Dreveník susediaci so Spišským hradom.

F. Smrtonosné pramene

Fontes letales – Smrtonosné pramene

Niektoré pramene prinášajú smrť živočíchom, ktoré sa z nich napijú.

14.  Jeden z nich je na úpätí Tatier. A. Rebro hovorí o Smokovci, J. Balegová ho lokalizuje do okolia Starej Ľubovne. Neskoršie zdroje z 18. storočia potvrdzujú smrtonosný prameň v Smokovci (M. Bel 1736, I. Felbiger 1765).

Iné dva sú v Šarišskej župe takmer na dohľad od Šarišského hradu. Tu je určitá anomália, lebo v ďalšej vete J. Wernher píše, že prameň, ktorý je pod týmito skaliskami (pravdepodobne má na mysli hradný kopec Šarišského hradu), usmrcuje len vtáctvo, ktoré sa z neho napije. Ale druhé dva sú vraj škodlivé nielen pre vtáky, ale aj iné živé tvory. Takže sú vlastne nie dva, ale tri.

Poznámka: Vody, čo po napití usmrcujú živočíchy obsahujú jedovaté látky napr. ťažké kovy, sírovodík, sú veľmi slané alebo kyslé. Ale vody nemuseli byť vždy jedovaté, mohol to byť uvoľňujúci sa smrtiaci oxid uhličitý a ten sa udržoval v preliačinách / rozsadlinách nad prameňmi, lebo je ťažší ako vzduch. 

15.  Prameň pod Šarišským hradom na hradnom kopci pod skaliskami – k tomu sa autori poznámok nevyjadrujú.

16.  Druhý prameň je pravdepodobne v Malom Šariši.

17.  Tretí prameň je Borkut v Prešove-Haniske.

G. Kyselky 

Kyselky sa v Uhorsku vyskytujú na mnohých miestach, píše J. Wernher. Spomenul len niektoré z nich. 

Fontes acidi – Kyselky

18.  Jeden prameň je vo Zvolenskej župe neďaleko Zvolenského (Pustého) hradu (nie pri Zvolenskom zámku) pri sútoku Hrona a Slatiny. Podľa autorov poznámok ide pravdepodobne o Červený medokýš vo Zvolene. 

19.  Druhý prameň je v mestečku Mons Regius (v historických dokumentoch aj Montis Regii, Mons Regalis, Regiomontanus, Regiomons). Matej Bel (Notitia Hungariae novae historico-geographica) jednoznačne stotožňuje Mons Regius = Újbánya = Königsberg = Nová Baňa.

A. Rebro hovorí, že je to možno Nová Baňa, J. Balegová pripúšťa, že by to mohla byť Nová Baňa.

20.  Pri B. Bystrici / ad oppidum Bistriciam / nemecky Neusolam, kde sú bohaté medené bane, z akejsi štôlne vyteká zelenkavá voda (aqua viridis), z ktorej sa po usadení získava chryzokol (kremičitan meďnatý), cementačná voda – Špania Dolina.

21.  V Zvolenskej župe je rozsadlina / prepadlina so smrteľne jedovatými  výparmi (specus letali balitu), ktoré usmrcujú preletujúce vtáky a aj iné živočíchy – Sliač.

22.  V bode 14. písal J. Wernher o smrtonosnom prameni v Smokovci (Tatry = Montes Sarmatici). Tu píše, že pri tom prameni je aj kyselka. A. Rebro uvádza, že je to pravdepodobne prameň v Smokovci, J. Balegová píše, že je to v Starom Smokovci.

23.  Ďalšia kyselka je neďaleko Levického hradu v Tekovskej župe popísaná ako acidula saporem mutans – kyselka, čo stráca chuť, ak nie je nádoba úplne naplnená.

Podľa popisu A. Rebro a aj J. Balegová tvrdia, že pravdepodobne ide o Santovku; tá v texte J. Wernhera nie je spomenutá. M. Bel opísal Santovku v roku 1742.

Acidula & alia lapidesces –  Kyselka a iné pramene tvoriace kamennú usadeninu

24.  A od tejto sa opäť vo veľmi malej vzdialenosti nachádza iná kyselka (lokalita nie je spomenutá v texte) – Slatina pri Dudinciach.

25.  blízko ktorej je prameň (lokalita nie je spomenutá v texte), ktorý vystrekuje v podobe pahorku a pritom opakovane mení svoj tok, lebo voda, ktorú vypúšťa, okamžite vytvára útvary z kameňa (travertínu) – Dudince.

Fontes salu – Slané pramene

26.  Pri Prešove sú také slané pramene, že sa z nich vyvára soľ – Solivar. Nad nimi bol hrad na skalnom výbežku vrchov (Slanských vrchov – uvádza J. Balegová).

27.  Slané pramene sú aj na ich opačnej strane.

Frigidae salutares – Studené liečivé pramene

28.  Studený, navštevovaný a vychvaľovaný prameň je v Myšli – to je uvedené priamo v texte J. Wernhera – neďaleko Košíc. J. Balegová upresňuje, že ide o termálny prameň južne od obce Nižná Myšľa. Lenže táto pasáž hovorí o studenom prameni, nie o termálnom, to si teda protirečí.

Takže napočítal som nie 22, ale 28 prameňov na Slovensku v práci J. Wernhera. 

Literatúra:

BALEGOVÁ, Jana. Krátka správa o podivuhodných vodách na Spiši. Jazyk a kultúra, 2014, č. 17-18 [cit. 2025-10-22]. Dostupné z: https://www.ff.unipo.sk/jak/17-18_2014/balegova.pdf

JÁNOVCE. História obce. Dostupné na: https://www.e-obce.sk/obec/janovcepp/2-historia.html

NOVÁ BAŇA. História obce. Dostupné na: https://www.e-obce.sk/obec/novabana/2-historia.html

REBRO, Augustín. Slovenské kúpele a minerálne vody v diele Mateja Bela. Mineralia Slovaca, roč. 15, 1983, s. 123-145.

WERNHER, Georgius. De admirandis Hungariae aquis hypomnemation. Bazilej, 1551.

WERNHER, Georgius. Hypomnemation de aquis in Scepusio admirandis. Dostupné na: https://search.worldcat.org/title/1385205243

WERNHER, Juraj. O podivuhodných vodách Uhorska, preklad od Jána Košeckého s odbornými poznámkami Augustína Rebra. Bratislava: Osveta, 1974.

WERNHER, Juraj, BALEGOVÁ, Jana (preklad). Krátka správa o podivuhodných vodách Uhorska. In: ŠKOVIERA, Daniel (ed.). Latinský humanizmus. Knižnica Slovenskej literatúry. Bratislava: Ústav slovenskej literatúry SAV, Kalligram, 2008, s. 163–190.