petrus

Vedeli ste, že Slovensko patrí medzi krajiny s najbohatšími zdrojmi liečivých vôd v Európe? Naše termálne a minerálne pramene liečia už veky.

Dary prírody

Slovenské kúpeľníctvo stojí na tom, čo nám dala príroda: liečivé vody, peloidy (bahno, rašelina, slatina) a priaznivú klímu a na stovkách rokov ľudských zásahov a správy týchto zdrojov a do zveľaďovania ich infraštruktúry. Táto kombinácia, overená stáročiami, vytvára ideálne prostredie na liečenie, regeneráciu a oddych. 

Poznámka: Peloid je prírodná látka vzniknutá kombináciou anorganických a organických zložiek v rôznom pomere, ktorá po primeranej úprave slúži na terapeutické účely v rámci balneoterapie.Vznikajú dlhodobými geologickými, chemickými, fyzikálnymi, biologickými a mikrobiologickými procesmi.Peloidy sú charakteristické svojou schopnosťou dobre udržiavať teplo a pomaly ho odovzdávať telu, čo je základom ich liečebného účinku.

Impulz k rozvoju

Osvietenské reformy Márie Terézie prispeli k systematickému rozvoju kúpeľníctva. V roku 1763 panovníčka poverila župy, aby zmapovali všetky minerálne a liečivé vody na území monarchie a žiadala, aby sa kúpeľom a minerálnym vodám venovala zvýšená starostlivosť. Výsledkom bol súpis 128 lokalít minerálnych vôd na území dnešného Slovenska. Pramene boli odborne posúdené a popísali sa ich liečivé účinky.

Rozvoj vedy v 18. a 19. storočí priniesol nový pohľad na liečivé účinky minerálnych vôd. Lekári aj obyčajní ľudia sa začali viac zaujímať o kúpeľnú liečbu. Na začiatku 20. storočia fungovala na Slovensku úctyhodná sieť 80 až 120 kúpeľov (čísla v rôznych zdrojoch sa líšia). Bohužiaľ, väčšina z nich časom zanikla – ich zoznam môžete nájsť tu.

Čo máme dnes? V súčasnosti evidujeme na Slovensku 1946 zdrojov minerálnych vôd. 124 zdrojov je uznaných za prírodné liečivé a prírodné minerálne vody (stav k 28.10.2024). Obdivuhodné bohatstvo.

Voda ako zdroj života: od praveku po dnešok

Voda bola vždy základnou podmienkou života a zohrávala v dejinách ľudstva výnimočnú úlohu – ovplyvňovala každodenný materiálny i duchovný život. Archeologické nálezy dokazujú, že už praveký človek vyhľadával termálne a minerálne pramene. 

Termálne a minerálne pramene predstavujú špecifický typ vodných zdrojov, ktorých výskyt často koreluje s opakovanou ľudskou prítomnosťou. Archeologické nálezy v Olduvai Gorge (Tanzánia) svedčia o tom, že Homo habilis žil v tesnej blízkosti hydrotermálnych prameňov približne už pred 1,7 miliónmi rokov. Naše Gánovce poskytli fosílny nález potvrdzujúci prítomnosť Homo neanderthalensis v prostredí minerálnych výverov približne pred 105 tisíc rokmi. 

Poznámka: Homo habilis – človek zručný, ranný hominid, ktorý žil približne pred 2,4 až 1,4 miliónmi rokov; Homo erectus – človek vzpriamený,  1,9 mil. – 110 tis. rokov p. n. l.; Homo heidelbergensis – človek heidelberský,  700 000 – 200 000 rokov p. n. l., Homo neanderthalensis – neandertálec,  400 000 – 40 000 rokov p. n. l.; Homo sapiens – človek rozumný,  300 000 rokov p. n. l. – súčasnosť.

Priame doklady vedomého balneoterapeutického a rituálneho využitia termálnych prameňov pri týchto nálezoch chýbajú, hoci termálne pramene mohli byť pre pravekého človeka nielen zdrojom tepla, vody a liečivých účinkov, ale aj miestom s rituálnym významom.

Prvé písomné zmienky o liečivých / minerálnych / termálnych vodách nachádzame v epigrafických nálezoch (v originálnych písomných záznamoch dochovaných na fyzických objektoch minulosti: na nápisoch vytesaných, vyrytých, namaľovaných alebo inak zaznamenaných na rôznych objektoch ako sú kamene, sochy, steny, stély, náhrobky, votívne nádoby, stavby, …) a ikonografických nálezoch. 

Poznámka: Votívne nádoby (s obsahom alebo bez) sú špeciálne nádoby používané ako obetné dary božstvám alebo svätým v náboženskom alebo rituálnom kontexte, ktoré symbolizovali vďaku, prosbu alebo splnenie želania (napr. uzdravenie).

V Mezopotámii, najmä v mestách Mari a Sippar, boli objavené nielen písomné zmienky v klinopisných textoch, ale aj na votívnych nádobách, ktoré boli obetované pramennému alebo riečnemu božstvu. Tieto artefakty spadajú do obdobia od 4. až 2. tisícročia pred n. l. a vypovedajú o úcte voči vodným zdrojom. Chrámové texty, nápisy na stélach a stavbách, klinopisné lekárske tabuľky z Eridu, Nippuru, Lagašu a Girsu zo 4. tisícročia pred n. l. svedčia o výnimočnom postavení pramenitej vody v chrámoch boha Enkiho, kde bola voda používaná na očistu tela a liečebné rituály.

Pokiaľ ide o najstaršie lekárske terapie týkajúce sa pramenitých vôd starých civilizácií (Mezopotámia, Egypt, India) máme archeologické dôkazy o využívaní termálnych prameňov, ale písomné texty z týchto období často kombinujú liečebné a rituálne aspekty, čo sťažuje identifikáciu „čisto“ liečebného kontextu. V písomných medicínskych textoch nie sú jasne identifikovateľné zmienky o liečebnom využívaní pramenitej / termálnej / minerálnej vody. V týchto civilizáciách bola voda využívaná hlavne na rituálnu očistu, hygienu alebo ako súčasť liečivých zmesí. 

Prvá písomná zmienka o pití pramenitej vody zo zdravotných dôvodov a o kúpaní sa v nej bez rituálneho kontextu, t. J. o čisto lekárskom využití pramenitej vody pochádza z Číny, z nápisov pri prameni Wentang zo 7.–5. storočia pred n. l., čo je považované za raný doklad využitia sírnych vôd na liečbu chorôb. 

Hippokrates – otec modernej balneológie                                                          Skutočný prelom prišiel s Hippokratom v 5. storočí pred n. l. V jeho spise „O vzduchu, vodách a miestach“ sa voda prvýkrát spomína ako liečivý prostriedok bez akejkoľvek spojitosti s náboženstvom či mágiou.

Hippokrates hodnotil vodu rôznych prameňov podľa toho, ako pôsobí na ľudský organizmus. Odporúčal pitie a kúpele podľa zdravotného stavu pacienta a vlastností vody. Jeho práca sa stala základom moderného medicínskeho myslenia o vode ako liečidle. 

Kde sa na Slovensku prvýkrát spomína termálny prameň? Najstaršia písomná zmienka o termálnom prameni na našom území je viac ako 900 rokov stará. V tzv. Zoborskej listine z roku 1113 kráľ Koloman sa spomína „horúce žriedlo“ (fons fervidus) v Bojniciach. Listina je však hlavne majetkovým majetkovým súpisom zoborského opátstva, t. j. zameriava sa len na vlastnícke práva a nezmieňuje o tom, či sa voda využívala na liečenie.

V nasledujúcom 13. storočí sa v listinách objavujú ďalšie známe lokality s termálnymi vodami, ktoré sú dnes synonymom kúpeľov: Sliač (1244), Bardejov (1247), Trenčianske Teplice (1247), Turčianske Teplice (1281).

***

Muž, ktorý predstavil slovenské liečivé vody svetu a zrod modernej balneológie                                                        Slovenské liečivé vody (minerálne a termálne) vstúpili do sveta poznania v 16. storočí. Postaral sa o to sliezsky rodák  Juraja Wernher (1497-1567), pôvodom z mesta Paczków v Poľsku, ktorý po štúdiách na Jagelovskej univerzite v Krakove a na univerzite vo Wittenbergu zakotvil a celý život pôsobil na východnom Slovensku. V dobovej literatúre nachádzame aj iné tvary jeho mena: Georg / Georgius / György / Jerzy / Jiří / Wernherus / Wernerus / Wernherius / Werner / Vernerus / Vernher. 

Jeho dielo Stručné pojednanie o obdivuhodných vodách Uhorska – v origináli De admirandis Hungariae aquis hypomnemation (vyšlo v roku 1549 v Bazileji) a je absolútnym míľnikom, je prvým systematickým spracovaním minerálnych a liečivých vôd Uhorska, je to priekopnícka štúdia, ktorá položila základy nielen slovenskej ale aj stredoeurópskej balneológie a je považované za „základný kameň“ vedeckého skúmania minerálnych vôd a kúpeľníctva. Odborná literatúra tvrdí, že Wernher opísal 22 lokalít s minerálnymi a termálnymi vodami na Slovensku. Overíme to v ďalšom kroku, keď sa budeme detailnejšie venovať tomuto významnému dielu.

Poznámka: Pre veľký záujem do konca 16. storočia vyšlo 15 vydaní: v latinčine 9 vydaní – 1551, 1556, 1557, 1563, 1571, 1591, 1595, 1600, 1746; v nemčine 6 vydaní – 1558, 1563, 1567, 1576, 1576, 1579

Literatúra

Balegová, Jana. Strenuus Musarum miles Juraj Werner. Sambucus, roč. VI, 2010.

Balegová, Jana. Krátka správa o podivuhodných vodách Uhorska. Latinský humanizmus, 2008.

Bartošovičová, Marta. Minerálne vody a kúpeľníctvo na Slovensku. VEDA NA DOSAH, Centrum vedecko‑technických informácií SR, 3. 6. 2016. Dostupné: https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/mineralne-vody-a-kupelnictvo-na-slovensku

Bella, M. et al. Environmentálne problémy využívania a ochrany krasu v kotlinách Západných Karpát. Aragonit – Správa slovenských jaskýň, roč. 46, č. 1, 2007, s. 12–23. Dostupné: https://uge-share.science.upjs.sk/webshared/GCass_web_files/articles/GC-2007-1-1/Bella_tlac1.pdf

Božíková, Jarmila; Bodiš, Dušan. Mineral Waters in Slovakia, Legislation and Their Use. Slovak Geological Magazine, vol. 16, no. 2, 2016, s. 57–70. Slovenská geologická spoločnosť. Dostupné: https://www.geology.sk/wp-content/uploads/documents/foto/MS/SGM/SGM%202-2016/04_Bozikova_sgm2_web.pdf

Čupka, Milan. História slovenských kúpeľov: na vrchole slávy ich navštívil aj Freud či cisárovná Sissi. Forbes Slovensko, 29. 4. 2023. Dostupné: https://www.forbes.sk/zabudnite-na-moderny-wellness-takto-fungovali-kupele-v-minulosti

Deocampo, D. M.; Ashley, G. M. Wetland diagenesis and traces of early hominids, Olduvai Gorge, Tanzania. Quaternary Research, 2002. Dostupné: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1464343X06002408

Halás, Ján. Dejiny slovenských kúpeľov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1975, s. 45–46.

Hippokrates. De aere, aquis et locis.

Kostelník, Martin. Zaniknuté kúpele. 1. vyd. Bratislava: DAJAMA, 2022. ISBN 978-80-8136-145-6. Dostupné: https://static.artforum.sk/media/products-files/a7/00/DB110937-1.pdf

Lagerwey, John. Religion and Chinese Society: Ancient and Medieval China. Hong Kong: The Chinese University Press, 2004, sv. 1, s. 309–310.

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Uznané prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne zdroje na Slovensku [online]. Bratislava.. Dostupné: https://www.health.gov.sk/?ikz-prirodne-zdroje 

Nagy, Zoltán. A Felvidék fürdőinek lexikona. Révkomárom – Budapest, 2005, s. 1–149.

Nemčíková, Magdaléna; Oremusová, Daša. Zdroje podzemnej vody v krajine a ich význam pre človeka v podmienkach Slovenska = Groundwater resources in the landscape and their importance for humans in the conditions of Slovakia. In: Konferencia Krajina Sídla Pamiatky 2025, zborník príspevkov, 2025, s. 94–103. DOI: 10.13164/KSP.2025.094. Dostupné: https://dspace.vut.cz/server/api/core/bitstreams/c632caa4-07a1-47f5-8cfe-0f271e28f1b8/content 

Pekárová, Magda. Prehľad histórie slovenských kúpeľov. Piešťany: Balneologické múzeum Piešťany, 1994.

Perdibon, A. Between the Mouth of the Two Rivers. The Agency of Water, Springs, Rivers and Trees in ancient Mesopotamian Cosmology and Religion. Etnološka tribina, vol. 51, 2021, s. 34–53. DOI: 10.15378/1848-9540.2021.44.02. Dostupné: https://hrcak.srce.hr/file/388398

Rebro, Augustín. Z dejín slovenskej balneohydrogeológie. Mineralia Slovaca, 1989, roč. 21, s. 93–95. Dostupné: https://www.geology.sk/wp-content/uploads/documents/foto/MS/MS_1989-1/Z%20dej%C3%ADn%20slovenskej%20balneohydrol%C3%B3gie.pdf

Rónai, Jaroslav. Kúpele na Slovensku: historicko-geografický prehľad. Martin: Osveta, 1967, s. 45–55.

Unschuld, Paul U. Medicine in China: A History of Ideas. Berkeley: University of California Press, 1985. ISBN 0-520-05023-9.

WERNHER, Juraj. O podivuhodných vodách Uhorska. Preložil Ján Košecký. Martin : Osveta, 1974.

Wikipédia: slobodná encyklopédia. Juraj Wernher. Dostupné: https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Wernher