petrus

Po smrti Lenina (1924) sa rýchlo „odhalilo“, že druhý muž strany, súdruh Trockij, je zradca. Kamenev, Zinoviev, Bucharin a Stalin Trockého zosadili a v roku 1927 vyhnali zo ZSSR. O pár rokov neskôr boli ako nepriatelia a sabotéri označení aj Kamenev, Zinoviev a Bucharin; statočný súdruh Jagoda (šéf NKVD) ich zatkol (1936). Neskôr Ježov (ďalší šéf NKVD) zatkol Jagodu ako nepriateľského agenta (1937). O krátky čas sa zistilo, že ani Ježov nie je verný súdruh, ale zradca a tak ho zatkol Berija – ďalší šéf NKVD (1938).

NKVD = Narodnyj komissariat vnutrennych del = Народный комиссариат внутренних дел = Ľudový komisariát vnútorných záležitostí

Po Stalinovej smrti (1953) sa ukázalo, že Berija je tiež nepriateľ; zatkol ho maršal Žukov (1953). Netrvalo dlho a Chruščov “pochopil”, že Žukov je konšpirátor, a vykázal ho za Ural. V roku 1956 sa na XX. zjazde KSSZ odhalilo, že aj Stalin bol nepriateľ, sabotér a zradca – spolu s väčšinou politbyra. Stalina odstránili z mauzólea a Politbyro rozpustili čestní členovia strany na čele s Chruščovom (1957).

O niekoľko rokov neskôr sa ukázalo, že Chruščov bol voluntarista, dobrodruh a nepriateľ. Brežnev ho poslal do dôchodku (1964). Po Brežnevovej smrti sa zistilo, že aj on bol škodca a príčinou stagnácie (1964–82). Nasledovali dvaja, na ktorých si už málokto spomenie (1982–85) – Andropov, Černenko. Potom prišiel Gorbačov – mladý a energický reformátor. A „vyšlo najavo“, že celá strana bola stranou sabotérov a nepriateľov, ale Gorbačov to všetko napraví. Nenapravil – ZSSR sa rozpadol (1991). A „ukázalo sa“, že aj Gorbačov bol nepriateľ a zradca.

Súvisiaci článok: https://encyklopediapoznania.sk/clanok/387/historia-ruskych-tajnych-sluzieb-ceka-nkvd-kgb