petrus

Z úst svetových lídrov, vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, často počúvame výzvy na dosiahnutie „spravodlivého a trvalého mieru“ na Ukrajine. Je takýto cieľ v súčasnom kontexte realistický?

Spravodlivý mier rešpektuje základné princípy medzinárodného práva: suverenitu štátov, neporušiteľnosť hraníc a právo národov na sebaurčenie. V prípade Ukrajiny to znamená rešpektovanie jej územnej celistvosti vrátane Krymu, Luhanska, Donecka, Záporožia, Chersonu (posledné štyri oblasti ešte nie sú plne pod kontrolou Ruska).

Pre Rusko by takéto riešenie znamenalo uznanie porážky a vzdanie sa území, ktoré formálne anektovalo a považuje za svoje. Z pohľadu Ukrajiny by akceptovanie straty území legitimizovalo agresiu ako prostriedok medzinárodnej politiky.

Politické vyhlásenia o „spravodlivom mieri“ sú v tomto kontexte skôr vágnou výzvou než realistickým plánom. Lídri by mali byť opatrnejší pri používaní pojmov, ktorých naplnenie je v vysoko nepravdepodobné. Vytváranie nerealistických očakávaní môže podrývať dôveru verejnosti voči politikom a politickým inštitúciám. „Spravodlivý mier“ zostáva v súčasných podmienkach skôr ideálom než realistickým cieľom. To však neznamená, že by sa malo rezignovať na hľadanie mierového riešenia. 

Rád by som sa mýlil a zažil skutočne spravodlivé a trvalé mierové riešenie, no realita konfliktu ma núti zostať skeptikom.