Je západná civilizácia západná?

To, že stovky rokov bol Egypt zdrojom múdrosti a vzdelanosti, z ktorej čerpali mnohí významní Gréci a Rimania nás v škole neučili. Ale sú očividné dôkazy, že tam prichádzali načerpať poznatky z matematiky, astronómie, medicíny, filozofie, umenia, … Spomedzi Grékov to boli Pytagoras (údajne tam strávil 22 rokov), Solón, Tales Milétsky, Demokritos, Platón (13 rokov) a z Rimanov Cicero, Seneca, Galén (4 roky). Na to som „narazil“, keď som zbieral podklady k svojmu článku Technology as an Ally and an Adversary of Academic Integrity.

Dnes ma zaujal článok o novej knihe Josephine Quinnovej, ktorá prehodnocuje to, čo si ľudia myslia, že vedia o civilizáciách. Je profesorkou histórie a archeológie na Oxfordskej univerzite. Prečo ma článok zaujal? Pretože zdôvodňuje, že rozčleniť históriu na súbor odlišných a v podstate do seba uzavretých civilizácií je pomýlené, čo skreslilo naše chápanie sveta (a takto sme sa to učili). Podľa nej históriu netvoria národy, ale ľudia a prepojenia, ktoré vytvárajú medzi sebou.

Myšlienka civilizácie je relatívne mladá. Toto slovo sa prvýkrát použilo v polovici 18. storočia a historici Západu ho použili až koncom 19. storočia. Pokladali grécke, rímske a kresťanské civilizácie za pekné stavebné kamene, ktoré poskladali do veľkolepo vyzerajúcej konštrukcie, ktorú označili za „západnú“ alebo „európsku“ civilizáciu. A tej pripisovali množstvo zdedených „klasických“ cností: ráznosť, racionalitu, spravodlivosť, demokraciu a odvahu experimentovať a skúmať. Iné civilizácie boli apriori považované za menejcenné.

Vedecky spracovaná kniha prof. Quinnovej „Ako svet stvoril Západ“ (How the World Made the West ,592 strán) sa venuje priebehu európskych dejín a dokazuje, že kontakty a výmeny medzi rôznymi kultúrami, často aj na obrovské vzdialenosti boli vo všetkých epochách hlavným hnacím motorom ľudského pokroku. Namiesto toho, aby boli uzavreté a nepriateľské voči cudzím vplyvom, väčšina spoločností bola otvorená myšlienkam, trendom a technológiám prichádzajúcim od susedných národov. Pripomína, že staroveké Grécko nebolo miestom pôvodu, ale skôr miestom prenosu z egyptskej, sumerskej, asýrskej a fénickej kultúry, ktoré sa miešali a vymieňali si myšlienky. Atény neboli prameňom demokracie, ale skôr „oneskorencom“ tejto formy vlády, ktorá sa zrejme prvýkrát vyskúšala v Líbyi a na ostrovoch Samos a Chios. Peržania, ktorí sú považovaní za grécky protiklad, v skutočnosti zaviedli demokraciu v gréckych mestách, ktorým vládli.

Milovníci histórie nájdu v knihe „Ako svet stvoril Západ“ veľa nového a fascinujúceho. Kniha sa pripája k rastúcemu kánonu diel, ktoré skúmajú široký záber histórie s využitím nových intelektuálnych rámcov, ako napríklad „Sapiens“ Yuvala Noaha Harariho (2011), „Hodvábne cesty“ Petra Frankopana (2015) a „Pád civilizácií“, pripravovaná kniha britského novinára Paula Coopera.

Nemohol sa viac mýliť ten, kto si myslel, že história je pasé.

Spýtal som sa Konfucia, ako hodnotí vládu R. Fica

30.05.2025

Úlohou vládcu je zjednocovať a vládnuť so spravodlivosťou, získavať si ľudí morálne opodstatnenými prostriedkami.

Obmedzená suverenita alebo Kto chce biť, palicu si nájde

12.05.2025

Čas odhaľuje psie kúsky mocných.

Dejiny jednej strany v skratke

04.05.2025

Výkladná skriňa určitého typu politiky.

danko

Spájanie strán je podľa Danka dobrý Ficov nápad, chce hľadať riešenia. Ostro sa ohradil voči zbrojeniu

15.06.2025 14:22

Predseda SNS avizoval účasť na okrúhlom stole zvolanom prezidentom Pellegrinim.

Peter Pellegrini

Pellegrini sa chystá do Kyjeva. Prezident vidí v Ukrajine obrovskú šancu pre celé východné Slovensko

15.06.2025 14:02

Hlava štátu nechce, aby bola návšteva len zdvorilostná.