Čítate prácu a máte podozrenie, že prácu nenapísal ten, kto ju odovzdal? Je realitou, že takéto prípady sa stávajú, ale odhaliť ich nie je jednoduché. Podľa štúdie z výskumu v Českej republike podiel seminárnych prác napísaných na objednávku je približne 8%. Ďalších 12 % seminárnych prác bolo napísaných spolužiakom alebo príbuzným. Takže jedna pätina semináriek, čo by mala byť samostatná práca študenta, nebola napísaná študentmi, ktorí ju odovzdali. Sú to alarmujúce čísla. Situácia na Slovensku asi nebude lepšia. A písanie prác na objednávku sa netýka len seminárnych prác.
Nadácia Zastavme korupciu odhaduje, že až 13 % absolventov vysokých škôl, môže ročne končiť štúdium s diplomovkou napísanou na objednávku. Podvod funguje dobre aj vďaka tomu, že práce píšu ľudia priamo z akademického prostredia – učitelia, školitelia či mladí doktorandi.
Ak sa takáto práca hodnotí bez toho, aby sa zistilo, že ju nenapísal ten, kto ju odovzdal, tak je to hodnotením práce dodávateľa a nie toho, kto ju odovzdal. Študenti tak získavajú kredity za prácu, ktorú nevykonali. Predloženie takejto práce študentom ako jeho vlastnej je hrubým porušením akademickej integrity, je akademickým podvodom.
V angličtine sa používa pre písanie prác na objednávku termín „contract cheating“.
Odhaľovať takéto práce je zložité. Určitú pomôcku ponúka S. E. Eaton z University of Calgary.
V zákone o vysokých školách už nájdeme formuláciu: „Záverečná, rigorózna alebo habilitačná práca musí byť pôvodným výsledkom vlastnej a samostatnej činnosti študenta, účastníka rigorózneho konania alebo účastníka habilitačného konania.“ Prináša aj nóvum v podobe pojmu „akademický podvod“: „Akademického podvodu sa dopustí ten, kto ako študent, účastník rigorózneho konania alebo účastník habilitačného konania predloží záverečnú, rigoróznu alebo habilitačnú prácu, ktorá v dôsledku jeho zavineného konania nie je najmenej z časti výsledkom jeho vlastnej a samostatnej činnosti; tým nie je dotknuté právo študenta, účastníka rigorózneho konania alebo účastníka habilitačného konania využívať informácie, materiály a iné predmety, ktorých pôvod alebo zdroj v príslušnej práci označí.“
Podrobnosti nájdete vo vysokoškolskom zákone, v paragrafoch 62a, 62b a 108l.
Nuž, ale povedzme si otvorene, zákon nezastaví kupčenie s vysokoškolskými prácami. Preto je veľmi dôležité, aby školy vypracovali pravidlá, ktoré pomôžu hodnotiteľom prác (školiteľom a oponentom) detegovať práce napísané na objednávku. Ministerstvo by mohlo školám pomôcť metodikou, ako nachádzať takéto práce. Veľkou pomôckou by bolo, keby ministerstvo zainvestovalo do softvéru, ktorý bude robiť takúto detekciu. Ak by si takýto softvér zadovažovala každá škola, určite by celkové náklady boli vyššie. Čím skôr bude takýto softvér k dispozícii, tým lepšie.
BTW, niektoré z vyššie uvedených indícií by mohli byť implementované v existujúcom systéme odhaľovania plagiátov.
Súvisiaci článok: Kvalita vysokoškolského vzdelávania v ohrození