Ak sa osoba činná v politike, štátnej či verejnej správe dopustí plagiátorstva, tak z funkcie sama odstúpi. Najčerstvejší prípad je z Rakúska – ministerka práce a rodiny Christine Aschbacherová odstúpila pre podozrenie z plagiátorstva. Nepotrebovala na to zákon, odstúpila z vlastného rozhodnutia. Podobne to bolo aj v prípadoch plagiátorstva v Nemecku (ministri Guttenberg, Schavanová) a z Maďarska (prezident Schmitt).
Neplatí to však pre Slovensko, ako keby sme boli z inej planéty a nie z Európy. Sme obkolesení nepreniknuteľnou kultúrnou bariérou? Dokedy budú naše „kultúrne vzory“ negatívne ovplyvňovať vnímanie hodnôt mladou generáciou?
A čo naši „premianti“?
Nič neporušili? „Len“ odignorovali slovenskú citačnú normu. Titulov sa nevzdali ani neodstúpili. Sebareflexia? Nie je v móde. Na vzdanie sa titulu potrebovali zákon. A teraz, keď ho majú, tak čušia, alebo sa vykrúcajú. Etika v ofsajde na plný úväzok.
Ich obrana sa opiera o protokol o kontrole originality. Lenže protokol o kontrole originality s akoukoľvek hodnotou zhody nie je potvrdením toho, že práca je plagiátom a nie je potvrdením ani toho, že práca je originálom. Protokol je len podpornou dokumentáciou pre rozhodovanie. Viac: Protokol o kontrole originality v krivom zrkadle.
Súvisiaci článok: