Môžeto znamenať chôdzu po tŕnistých cestách a v nepohodlnej obuvi. Dôkazom toho je nasledujúci príbeh.
Erja More získala titul PhD v roku 2003. Jej príbeh začal v roku 2005, keď pracovala na Univerzite v Joensuu ako výskumníčka. S kolegom napísali abstrakt na medzinárodnú konferenciu a abstrakt bol prijatý. Profesor, ktorý posudzoval ich abstrakt, ho vo svojom mene a predložil Fínskej akadémii ako svoj vlastný výskumný návrh. Autori abstraktu sa bránili, ale profesor aj prorektor univerzity plagiátorstvo popreli. Erja dala výpoveď a začala pracovať na Karelskej univerzite aplikovaných vied. Z univerzity odišiel aj jej kolega spoluautor. O tejto záležitosti sa neskôr diskutovalo v fínskom Copyright Council (Rada pre autorské práva), ktorá zistila porušenie autorských práv a plagiátorstvo. Napriek tomu Finnish National Board on Research Integrity (Fínska národná rada pre integritu výskumu) vyhlásila, že v profesorovom „návrhu výskumu“ sa nenašiel žiadny plagiát. Bol to príklad inštitucionálneho rodinkárstva a protekcionizmu v „celej jeho kráse“.
O tejto záležitosti sa diskutovalo aj vo Fínskej národnej televízii YLE v roku 2008 v programe o plagiátorstve. Profesor tvrdil, že program bol porušením dobrej novinárskej praxe, ale Rada pre masmédiá jeho tvrdenie zamietla.
V roku 2006 E. Moore zriadila webovú stránku www.plagiarismi.fi o problematike plagiátorstva vo fínčine a túto stránku prevádzkovala desať rokov na vlastné náklady. Počiatočný záujem o problematiku plagiátorstva bol v rokoch 2005-2008, no neskôr už prakticky žiadny záujem nebol a stránku prestala prevádzkovať, no nevzdala sa. Od roku 2008 sa venuje jej blogu plagiointitutkija.blogspot.com s názvom „Výskumník plagiátorstva“.
V rámci svojej práce hlavnej lektorky výskumu a metodológie na univerzite sa zúčastnila na piatich medzinárodných konferenciách o plagiátorstve, náklady na účasť si platila z vlastného vrecka. Najmenej sedemkrát požiadala Ministerstvo školstva a niektoré nadácie o výskumné projekty na financovanie výskumu plagiátov s podrobnými a dôkazmi podloženými výskumnými plánmi, ale jej žiadosti neboli úspešné, vždy ich odmietli. Dalo by sa povedať, že sa stala personou non grata pre fínsky vysokoškolský a výskumný sektor vďaka svojmu nekompromisnému postoju k plagiátorstvu.
Inštitucionálny tlak na Erju neskončil. V roku 2013 ju Fínska národná rada pre integritu výskumu požiadala, aby odstránila alebo zmenila niektoré snímky z jej PowerPoint prezentácie s názvom Plagiátorstvo – o čom to hovoríme? (Plagiarism – What are we talking about?), ktorá bola prezentovaná na workshope v apríli 2013. Snímky neoodstránila, len doplnila dva zdroje, ale texty nezmenila, keďže sa o tom verejne diskutovalo.
V decembri 2013 s ňou urobil rozhovor pre fínsky časopis Suomen Kuvalehti v článku s názvom „Fínsko je rajom pre plagiátorov“ (“Finland is a paradise for a plagiarist”). Časopis urobil aj rozhovor s Fínskou národnou radou pre integritu výskumu a tá poprela plagiátorstvo.
V roku 2012 má Karelská univerzita aplikovaných vied nového riaditeľa a zároveň sa v tom roku stali univerzity aplikovaných vied podnikmi. Nové vedenie začalo akceptovať plagiáty. E. Moore s takýmito rozhodnutiami nesúhlasila a netrvalo dlho a v roku 2014 bola prepustená. Zdôvodnenie: vyhodili ju z „výrobných a finančných dôvodov“. Súdne pojednávanie o jej nespravodlivom prepustení bolo v roku 2016 odročené po tom, čo chcela univerzita ukončiť proces tajnou dohodou.
Po roku 2014 nebola pre ňu práca vo vysokoškolskom sektore v celom Fínsku. Nezlomilo ju to, stále stojí na strane pravdy a faktov a odoláva všetkým tlakom. Má silu, odolnosť a vytrvalosť Herkula, je hlboko zakorenená v pôde akademickej integrity a pevne sa drží jej hodnôt. Jej postoje ju stáli miesto hlavnej lektorky výskumu a metodológie (2005-2014) na Karelskej univerzite aplikovaných vied vo Fínsku.
Bol to koniec jej kariéry univerzitnej lektorky. Uchádzala sa o viac ako päťdesiat zamestnaní, odpoveď bola vždy nie. Žiadna práca pre ňu vo výučbe ani vo výskume. Jej cestou sa stala nezamestnanosť a dobrovoľnícka práca. Snahy poskytnúť realistický obraz o stave plagiátorstva vo Fínsku boli drasticky potlačené.
Po jej článku Nekonzistentné reakcie na oznámenia o podozrení z plagiátorstva vo fínskom vysokoškolskom vzdelávaní (Inconsistent Responses to Notifications of Suspected Plagiarism in Finnish Higher Education), ktorý bol uverejnený v časopise Journal of Academic Ethics (2020), Fínska národná rada pre integritu výskumu napísala do časopisu list, v ktorom požiadala o opravu, hoci nevedela uviesť žiadne chyby. V liste obvinili E. Moore z neetického konania výskumu, porušenia GDPR a neúspešnej metodiky. V liste bolo viacero nepravdivých tvrdení, dokonca aj o ich vlastných usmerneniach. Erja napísala do časopisu odpoveď a nakoniec urobila len jednu zmenu – odstránila jedine iniciály autorov práce z prílohy, k ďalším opravám nedošlo.
Čo dodať? Obdivuhodná vytrvalosť, nezlomnosť a zápal pre záležitosti akademickej integrity aj za cenu straty zamestnania.