Ministerstvo obrany? Kdeže, školstva. A prečo? Aby sa oboznámilo s „vrtuľníkovým“ pohľadom na zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania, aby uvidelo všetky súvislosti, ktoré, zrejme, zo Stromovej nevidno.
Už som sa o tom parciálne zmienil v blogu Jeden aspekt zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania. Vysoké školy si musia na vlastné triko obstarávať systémy na odhaľovanie podobností v záverečných prácach v jazykoch iných ako slovenčina a tiež systémy na odhaľovanie podobností v seminárnych a iných prácach, ak chcú dostať akreditáciu vnútorného systému kvality, čo je pre nich životne dôležité. Bez tejto akreditácie hrozí škole zánik.
Hoci máme na Slovensku precedens a zároveň svetový unikát (v apríli 2010 bol implementovaný celoštátny Centrálny register záverečných prác (CRZP) a celoštátny Systém na odhaľovanie plagiátov zameraný predovšetkým na slovenčinu a povinný pre všetky vysoké školy na Slovensku pracujúce podľa slovenskej legislatívy na základe žiadosti Slovenskej rektorskej konferencie (SRK), ktorej ministerstvo vyhovelo) tentokrát ministerstvo a aj SRK mali hlavy v piesku. Škoda tých peňazí, škoda tých prínosov.
Z vrtuľníka by mohli vidieť, že každá vysoká škola sa bude hrať na vlastnom piesočku, pokiaľ ide o odhaľovanie podobností v seminárnych a iných prácach. Efektivita vyhľadávania podobností bude podstatne nižšia, ako keby bol k dispozícii centrálny register vysokoškolských seminárnych a iných prác. Takže pokiaľ ide o verejné a štátne vysoké školy, dalo by sa to klasifikovať ako mrhanie verejnými financiami. Centralizovaný prístup by priniesol zvýšenú hodnotu a za menej peňazí. Ale to je asi problém veľmi nízkeho rádu pre kompetentných. A pritom sa priam núkalo riešenie spočívajúce v úprave CRZP. Zdá sa, že sme krajinou, kde o financie nie je núdza. Ale chýbajú vrtuľníky.