Svet potrebuje vysoko zásadových a vzdelaných ľudí, ktorí sú schopní využívať svoj intelekt a tvorivosť na rôznych pozíciách v prospech celého ľudstva. Mierové spolunažívanie, vzdelávanie, udržateľný pokrok, zdravie národov, výroba a služby ohľaduplné k životnému prostrediu, spoločnosť bez hladu, bez materiálnej a duchovnej chudoby – to je len niekoľko dôležitých oblastí, v ktorých môže iskriť ich potenciál.
Rodina a vzdelávacia infraštruktúra zohrávajú veľmi významnú a nezastupiteľnú úlohu pri ich formovaní. Je potrebné podčiarknuť, že vzdelávanie v oblasti charakteru musíme brať rovnako vážne ako odborné akademické vzdelávanie.
Tandem charakter a intelekt
Myšlienka, že charakter a intelekt by sa mali rozvíjať v tandeme je stará ako samotné vzdelávanie[1]. Výchova k charakternosti (formovanie charakteru) bola tradične základnou súčasťou učebných osnov v klasickom vzdelávaní, bola súčasťou stredovekej bakalaratúry. V európskej minulosti predpokladom pre prijatie uchádzača na vyššiu formu štúdia bol jeho charakter a zmysel pre integritu[2].
Mať väčšinu populácie s vysokou úrovňou charakteru a zároveň aj s vysokou úrovňou intelektu je zrejme nedosiahnuteľným ideálom. Je skutočne náročnou úlohou, obrovskou výzvou pre rodiny, pre vzdelávaciu infraštruktúru, pre spoločnosť, pre národy, pre krajiny, pre ľudskú rasu, aby aspoň nastúpili na cestu k tomuto ideálu.
Charakter na prvom mieste
Aké by mali byť priority v školstve? Najprv by mali byť zadefinované tie kľúčové, napríklad formovanie charakteru, kritického myslenia a kreativity. Prečo dávam charakter na prvé miesto?
Opieram sa o článok G. Platkovej-Olejárovej[3] z Prešovskej univerzity z roku 2012, v ktorom analyzovala problémy vysokého školstva a zatriedila ich do troch úrovní (makroúroveň, mezoúroveň, mikroúroveň). A v každej z nich zdrojom problémov sú hlavne ľudia, ich charaktery. Problémy popísané autorkou, ich väčšina, ešte aj dnes ťažia vysoké školstvo. Škoda, že jej analýza sa nestala bestsellerom na MŠVVaŠ SR, ale ani na vysokých školách.
Makroúroveň (súvisí s činnosťou MŠVVaŠ SR):
Mezoúroveň (súvisí s činnosťou vysokej školy resp. fakulty):
Mikroúroveň (súvisí s individuálnym chovaním učiteľov, študentov, zamestnancov, riadiacich pracovníkov):
Autorka ďalej uvádza, že tieto úrovne na seba vzájomne nadväzujú, prelínajú sa, vzájomne súvisia, sú príčinou i následkom ďalších. Vymenované problémy nie sú zďaleka konečné, ovplyvňujú kvalitu vysokého školstva a závisia najmä od konania jednotlivcov – vysokoškolských učiteľov a všetkých, ktorí sú v nejakom vzťahu s vysokým školstvom.
Dodal by som, že nad makroúrovňou vidím ešte jednu úroveň týkajúcu sa prevládajúcich postojov v spoločnosti, ktoré formujú/deformujú konanie jednotlivcov na všetkých spomenutých troch úrovniach. Aj zákony sú určitým vyjadrením postojov v spoločnosti.
[1] Tandem character and intellect is as old as education itself
[2] Goldrick, L. (2013). Why Character Is More Important Than Intellect
[3] (Etická) analýza akademickej etiky ako profesijnej etiky v kontexte slovenského vysokého školstva