Systémy na podporu odhaľovania plagiátorstva sú bežne nazývané antiplagiátorskými systémami i keď plagiátorstvo neodhaľujú. Identifikujú podobné pasáže textu v kontrolovanom dokumente s dokumentmi, ktoré majú k dispozícii.
Vedeli ste?
Antiplagiátorským systémom k dokonalosti ešte veľa chýba – nedokážu spoľahlivo odhaľovať parafrázy, prekladové plagiáty a samozrejme aj plagiáty založené na elektronicky nedostupných dokumentoch.
To by mali mať vždy na pamäti študenti, školitelia aj oponenti, keď dostanú do rúk protokol o kontrole originality. Protokol nepotvrdzuje, či kontrolovaná práca je plagiátom alebo originálom. V percente celkovej podobnosti sú zarátané podobnosti citované a aj necitované. Hodnotitelia majú posúdiť, či sú tam necitované podobnosti, prípadne podobnosti, ktoré systém nezachytil.
Protokol s celkovou podobnosťou nižšou ako stanovila škola, nepotvrdzuje, že kontrolovaná práca je originálom. Mnohí študenti interpretujú takýto protokol ako znak toho, že práca je originálna. Horšie je, že aj niektorí hodnotitelia majú takú istú optiku – a to je už prisilná káva. Buď absolútne nepochopili miesto protokolu pri hodnotení práce vo veci plagiátorstva, alebo si vedome zľahčili hodnotenie.
Na protokol o kontrole originality sa nesmie pozerať ako na verdikt o plagiátorstve kontrolovanej práce, je to len „polotovar“ na podporu rozhodnutí o plagiátorstve. A hlavne sa to týka protokolov s nízkym percentom celkovej podobnosti. Ak systém kontroluje prácu, ktorá vychádza z cudzojazyčných zdrojov a nevie ich odhaliť a z elektronicky nedostupných zdrojov, tak bude mať nízke percento celkovej podobnosti. Tu hrá pri hodnotení veľkú a nezastupiteľnú úlohu osobnosť a charakter školiteľa a oponentov: oni sú odborníkmi v predmetnej oblasti, veľmi dobre poznajú príslušnú literatúru a mali by odhaliť podobnosti s cudzojazyčnou literatúrou a aj s literatúrou, ktorá je elektronicky nedostupná a ostáva „skrytá“ pred antiplagiátorským systémom.
Hodnotiť prácu z aspektu plagiátorstva len z pohľadu percenta celkovej podobnosti je vrcholne nezodpovedné, je porušením princípov akademickej integrity.
Môžu antiplagiátorské systémy prispievať k porušovaniu princípov akademickej integrity?
Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to nelogická otázka. Pozrime sa na to bližšie. Niektoré antiplagiátorské systémy umožňujú študentom vkladať prácu do systému, nechať si ju skontrolovať a to aj opakovane. Čo to znamená? Opakovanými kontrolami a špekulatívnym parafrázovaním dosiahnu celkovú podobnosť, ktorá „podlezie“ tú, ktorú stanovila škola.
Pre určitú skupinu študentov je takýto systém nástrojom na „zvýšenie originality“ ich práce (ale len v zmysle nižšieho percenta celkovej podobnosti) tým, že napríklad identifikované a necitované pasáže textových podobností môžu vo viacerých iteráciách parafrázovať až natoľko, že systém už podobnosť nenájde a s parafrázovaním pokračujú až dovtedy, kým požadované percento podobnosti nebude pod limitom stanovenom školou. Tým je naplnená podstata plagiátorstva – ukradli myšlienky a vydávali ich za svoje (krádež + klamstvo).
Pre podnikateľské subjekty ponúkajúce kompletné vypracovanie rôznych typov písomných prác (contract cheating) je takýto systém taktiež vítaným nástrojom. Pred dodaním objednanej práce si ju môžu viacnásobne skontrolovať a potom dodať s vopred požadovaným percentom celkovej podobnosti. Ak študent odovzdá takto vypracovanú prácu pod svojim menom, dopustil sa plagiátorstva – cudziu prácu a myšlienky vydával za svoje.
Ak školy využívajú taký systém, môže sa to odraziť:
Na Slovensku využívajú školy systém SK ANTIPLAG slovenskej proveniencie. Študenti prácu odovzdávajú do informačného systému školy a až tá ich pripravuje pre antiplagiátorský systém. Študent nemôže vkladať prácu do systému SK ANTIPLAG.
Najlepší antiplagiátorský systém
Globálny trh antiplagiátorských systémov je bohatý a pestrý. Ale zďaleka najlepším, bezkonkurenčným a dlhoročnými skúsenosťami overeným systémom v boji proti plagiátorstvu je zodpovedná a kvalitná práca tandemu školiteľ – študent. Na školiteľovi leží hlavná zodpovednosť, je totiž odborníkom v predmetnej oblasti a veľmi dobre pozná aj príslušnú literatúru. Veľká zodpovednosť je aj na oponentoch.
Zlepšíme sa?
Plagiátorské kauzy u nás ukazujú, že je tu veľký priestor na zlepšenie. Väzí to vo výchove v rodine, v škole, v celospoločenskom vnímaní prehreškov v oblasti akademickej integrity (neprimeraná tolerancia), v jasne stanovených pravidlách a sankciách a to nielen pre študentov.
Pravidlá a sankcie by mali byť súčasťou kultúry akademickej integrity na každej škole. Pod akademickou integritou rozumieme dodržiavanie etických a profesionálnych princípov, štandardov, postupov a konzistentného systému hodnôt slúžiacich ako návod pre prijímanie rozhodnutí a prijímanie opatrení v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu. Je absolútne kľúčové, aby sa v centre vzdelávania, vedy a výskumu vždy nachádzala pravda a integrita. Nemôže ísť o niečo druhoradé, vedľajšie či dodatočné. Integrita a etika by mali byť ústredným prvkom všetkých aktivít a rozhodnutí (nielen) v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu.
Pochopenie dôležitosti integrity a etiky v akademickom procese a jej osvojenie všetkými zúčastnenými nenahradí žiaden softvér ani tresty.
Ako ďalej?
Kultúra akademickej integrity pokrivkáva a je nevyhnutné zvýšiť jej úroveň. Štandardy akademickej integrity musia mať svoje pevné miesto v každodennom živote akademickej obce. Keby ministerstvo dokázalo predstaviť všeobecný model štandardov akademickej integrity pre vysoké školy v podobe metodického usmernenia, z ktorého by potom mohli školy vychádzať pri tvorbe interných dokumentov, bol by to relevantný krok vpred. Prospelo by to formovaniu prostredia kultúry akademickej integrity.
Charakteristiky prostredia kultúry akademickej integrity na vysokej škole: