V čase štúdií študent nevie vopred, aké pozície bude zastávať po ukončení štúdia. Jeho prístup k štúdiu s absenciou prvkov akademickej integrity môže mať ďalekosiahle následky. Nedodržiavanie princípov akademickej integrity pri tvorbe diplomovej práce môže niekdajšieho študenta neočakávane „odmeniť “ nepríjemným doživotným postihom. Čo stojí nedodržiavanie princípov akademickej integrity zažili na vlastnej koži bývalí vysokopostavení politici: Karl-Theodor zu Guttenberg (nemecký minister obrany), Anette Schavan (nemecká ministerka školstva), či Pál Schmitt (maďarský prezident).
Čo ich spája? Dopustili sa rozsiahleho plagiátorstva, prezentovali vo svojich dizertačných prácach myšlienky prevzaté z iných zdrojov bez ich riadneho uvedenia. Stali sa plagiátormi. A to bude spojené s ich menami doživotne.
I keď najprv zapierali, napokon pod ťarchou dôkazov odstúpili zo svojich postov, hoci to bolo po štyroch, tridsiatich troch resp. dvadsiatich rokoch po získaní titulu PhD. Univerzity, ktoré tituly udelili, im ich odobrali.
Tým, že plagiátor neuvedie zdroj, stáva sa zlodejom, ktorý ukradol myšlienku, a klamárom, pretože ju vydáva za svoju.
V týchto prípadoch (a nielen v tých) boli transparentne aplikované princípy „za chyby sa platí“ a „kto akademický titul prideľuje, ten ho môže aj odobrať“.
Ako je to u nás?
To sa u nás nemôže stať, všetkým trom spomenutým by tituly nikto neodobral a ako poznám našich politikov, tak by sa nenamáhali odstúpiť. U nás sa totiž „stará špina“ prehliada, zametá sa pod koberec. Vďaka nášmu zákonu o odoberaní titulov plagiátori spred roka 2021 môžu kľudne spávať, môžu pôsobiť v najvyšších ústavných a iných verejných funkciách, môžu pôsobiť na univerzitách, …
O tom, že je to tak, svedčia plagiátorské kauzy našich najvyšších ústavných činiteľov, ktoré boli odhalené v roku 2020. Igor Matovič, minister financií, predtým predseda vlády získal vysokoškolský titul v roku 1998. Boris Kollár, predseda Národnej rady Slovenskej republiky získal vysokoškolský titul v roku 2015.
Hanbou je, že stále tvrdia, že oni nič neporušili. Očividne „zabudli“ len na takú maličkosť, na platné citačné normy. Takže necitovali, neuviedli zdroje, teda ukradli myšlienky, vydávali ich za svoje a tým sa dopustili klamstva.
A principiálne vyvodenie dôsledkov? To sa nekonalo. Nikto neodstúpil, nikomu nebol titul odobratý. Prečo? Lebo máme taký zákon. O kultúre akademickej integrity v ich prípade nemožno hovoriť, je pod bodom mrazu. Majú možnosť vzdať sa titulu (zákon to umožňuje), ale sebareflexia im nič nehovorí. Hrubá koža.
Čo dodať?
Plagiátor – to je ich doživotný postih. Ale vina, a väčšia, je aj na strane školiteľa, oponentov, skúšobnej komisie a teda aj na strane vysokej školy, pretože umožnili obhájenie plagiátu. V niektorých prípadoch ide o organizované podvody, ale tým sa nikto nezaoberá. Hromozvodom býva len študent. Dokedy?
Zdroje: